DEMANOVSKÁ DOLINA. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní a otvorení mali členovia Klubu seniorov Horskej služby (HS) Nízke Tatry sever, ktorí odpracovali pri jeho budovaní brigádnicky spolu takmer tisíc hodín.
Projektantom diela bol František Marga, propagátorom a realizátorom myšlienky bývalý predseda Klubu seniorov HS Nízke Tatry sever Václav Dobeš. Inicioval a organizoval nielen brigády seniorov HS, ale aj horolezcov, turistov, obyvateľov Demänovskej Doliny aj Liptovského Mikuláša, nakupoval materiál, viedol výkopové práce, vypracoval podklady a dokumentáciu.
Bez nároku na honorár
Povedal si, že najrozsiahlejšie pohorie na Slovensku, ktoré má aj s podhorím rozlohu takmer 130 hektárov a od Kráľovej Hole po Hriadeľské sedlo meria viac ako osemdesiat kilometrov, nemôže byť bez symbolického cintorína.
„Najviac brigádnických hodín odpracoval vyše 80-ročný Vojtech Rázus. Významne pomohli Herman Henrich, Vladimír Dzurik, Pavel Mlynár, Ján Macek a ďalší. Mnohí na vlastných autách dopravovali na brigády nielen sami seba, ale aj materiál a priniesli si vlastné náradie. A všetko robili bez nároku na odmenu,“ povedal V. Dobeš.
Samozrejme, týkalo sa to aj jeho. Pri poslednej brigáde pred otvorením symbolického cintorína sa asi sto metrov od neho pošmykol na mokrej ceste a zranil si členok. Krivkajúc vyšiel až hore a hovoril, že to nič nebude. Ale členok opuchol, bolel a keď zavolali Horskú záchrannú službu, zistili, že je zlomený.
Na symbolickom cintoríne na Stodôlkach neďaleko súsošia horskej piety matky s dieťaťom, ktorej autorom je sochár Alfonz Groma, je šesťmetrový dubový kríž zdobený vyrezávanými ornamentami.
Vytvoril ho rezbár Emil Halaj. Pod prístreškom s nápisom Úcta obetiam, výstraha živým sú tabuľky s menami 146 obetí Nízkych Tatier. Najmladšími boli šesťročné dievčatá Sonička Vaňová a Zuzanka Pechová, ktoré zahynuli na lyžiarskych tratiach v Jasnej.
Zachránila ho prilba
Pri slávnostnom otvorení symbolického cintorína vlani 26. júna si všetci želali, aby k tabuľkám s menami obetí Nízkych Tatier už nepribúdali ďalšie.
„Začiatkom tohto roka sa pustil po zjazdovke trojročný chlapec. Nasledoval pád a náraz do prekážky s poranením čela a nosa, zlomením ruky a slabým otrasom mozgu. Prežil len preto, že mal prilbu. Preto seniori Horskej služby navrhujú, aby ochranné prilby používali na zjazdových tratiach povinne všetky deti do pätnásť rokov,“ povedal V. Dobeš.
Pripomenul, že hneď na začiatku zimnej sezóny sa stal smrteľný úraz v Derešoch a do jej skončenia zaznamenali príslušníci Horskej záchrannej služby viac ako štyristo zranení. Mnohé by sa, podľa neho, nemuseli stať, keby sa návštevníci hôr správali disciplinovane a riadili sa pokynmi Horskej služby.
Horská polícia
Keďže na zjazdovkách v lyžiarskych strediskách, ale aj horách, je veľa nezodpovedných lyžiarov, turistov a hazardérov, navrhuje Dobeš zriadiť horskú políciu.
Mala by kontrolovať, napríklad, či lyžiari nejazdia na svahoch pod vplyvom alkoholu a omamných látok, či majú deti prilby, či turisti dodržiavajú ustanovenia pri uzáveroch dolín, či nechodia mimo turistických chodníkov, nekladú oheň, neničia chránené rastliny, nezbierajú lesné plody tam, kde je to zakázané a podobne.
„Policajti do hôr nechodia, je to akoby zem nikoho. Viackrát som videl ľudí chodiť po miestach, kde je to zakázané. Horská služba nemá regulu, aby ich zastavila. Zastaviť by ich mali horskí policajti, ktorí by mali mať právo aj sankcionovať nespratníkov, ktorí ničia prírodu alebo ľahkovážnym a nezodpovedným správaním ohrozujú svoje životy aj životy iných. Nehovorím, že horskí policajti by mali byť v každej doline. Stačilo by, keby boli traja - štyria boli v Žilinskom a taký istý počet v Prešovskom kraji.“
Tieto návrhy aj ďalšie týkajúce sa horských vodcov, záchranárov a Horskej služby, tlmočil aj štátnemu tajomníkovi ministerstva vnútra a dúfa, že sa nimi kompetentní budú zaoberať.
Dúfa tiež, že pri vstupe do areálu symbolického cintorína na Stodôlkach pribudne čoskoro nápis Symbolický cintorín Nízkych Tatier Demänovská Dolina - Stodôlky.
Starosta Demänovskej Doliny Jakub Vojtek povedal, že v tom nevidí problém a ak kuratórium predloží a schváli návrh, obec, ktorá cintorín spravuje, túto investíciu zafinancuje. Doteraz, podľa jeho slov, prispela na vybudovanie a údržbu symbolického cintorína sumou približne 40-tisíc eur.
Starajú sa oň aj členovia Klubu seniorov Horskej služby. Pravidelne chodievajú na obhliadky, pozbierajú odpadky, poupratujú a starajú sa o to, aby bol čistý a udržiavaný.
Stretnúť človeka v horách
Klub seniorov Horskej služby na Slovensku vznikol pred dvadsiatimi rokmi a jeho zakladateľom a prvým predsedom bol horolezec, lyžiar, horský vodca a náčelník Horskej služby pre Slovensko František Mrázik.
„Bol to starostlivý, obetavý, vynikajúci človek a kamarát. Dobre poznal Tatry na slovenskej aj poľskej strane, prezident Poľskej republiky mu udelil za prácu v Horskej službe rytiersky kríž. Raz mi povedal, že by sa rád dožil otvorenia symbolického cintorína obetiam Nízkych Tatier. Žiaľ, nedožil sa toho, zomrel v roku 2001,“ zaspomínal V. Dobeš.
Koncom mája v Tatrách spolu s Vojtechom Rázusom a Alojzom Matušekom pokrstili tatranským pieskom knihu s názvom Stretnúť človeka na horách Vyšla pri príležitosti 20. výročia založenia klubu seniorov Horskej služby na Slovensku. Spomienkami, textami a fotografiami do nej prispeli členovia Klubov seniorov na Slovensku, ktorých je v súčasnosti deväť.
