Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Martina Benku hory najskôr vyľakali, ale do Liptova sa rád vracal

Maliar Martin Benka patrí k najvýraznejším slovenským autorom. Možno povedať, že otvoril novú kapitolu nielen vo vývine národného výtvarného prejavu, ale aj v dejinách novodobého slovenského umenia.

Martin Benka namaľoval obraz Kmotra zo Sliačov v roku 1937 olejomaľbou na kartón.Martin Benka namaľoval obraz Kmotra zo Sliačov v roku 1937 olejomaľbou na kartón. (Zdroj: FRANTIŠEK DEJČÍK)

RUŽOMBEROK. Liptov si veľmi obľúbil. Pravdou je, že jeho láskou sa stal najmä Ružomberok s Černovou, Bielym Potokom a Vlkolíncom.

Majster Benka rovnako rád chodil na Gombáš, Švošov, ktorý na svojich skiciach označoval ako Šôšov. Navštevoval Liptovské Revúce, Hybe, Liptovský Hrádok, Demänovskú dolinu a Ďumbier aj Prosiecku dolinu. Obdivoval kraj pod Poludnicou, maľoval Vrbicu. Vari najviac sa zamiloval do Liptovských Sliačov.

Prvý kontakt s regiónom

O liptovský región sa obtrel už v polovici júla 1913, počas oravského študijného pobytu na katolíckej fare vo Veličnej. Keď prichádzal z Prahy, kde v tom čase býval, už pred Žilinou ho ohúrili vrchy Kysuckej brány Rochovica a ľavobrežná Brodňanka, malebne doplnené pyramídou Veľkého Vretena. Neskôr, pri prestupe v Kraľovanoch, na hraniciach s Liptovom, sa ho začala zmocňovať úzkosť spojená so vzrušením.

Vo svojich Pamätiach opisuje citové rozpoloženie takto: „Čo si ja, úbožiak, počnem so svojou paletkou ľúbivých tónčekov zameraných na tichučké potôčiky, impresionistické zákutia vŕb, široké pásy polí a rolí. Kde len ja začnem maľovať. Zavalili ma hory! Horiská!“

Kraľovianska stanica sa tak prvá dozvedela o jeho pochybnostiach pri pohľade na horských velikánov, na hučiace vody Váhu, na ťažké zdrapy chmár sprevádzaných ostrými tónmi zvoncov pasúcich sa ovčích stád.

Cesty do Liptova

V roku 1920 Benka opäť vycestoval cez leto na Slovensko, aby v kraji svojich prapredkov hľadal vlastnému naturelu primerané výtvarné spodobnenie. Usadil sa v zámožnej rodine senátora Jána Jančeka v Ružomberku. Pobyt sa mu stal rokom hľadania vlastného maliarskeho štýlu s prehodnocovaním ideových a estetických zásad, ktoré mu vštepoval profesor Alois Kalvoda. Začínala postupná transformácia jeho tvorby.

Pod dojmom vrchárskeho prostredia opustil platformu impresionistického spôsobu maľby a snažil sa o vlastnú expresívno-monumentálnu podobu. Posledným dielom Benkovho impresionistického obdobia je precítená Dúha venovaná pamiatke zosnulej milovanej matky.

Riaditeľ obraz nekúpil

Nasledujúci rok možno považovať za prelomový. Využil prázdninové cestovné štipendium vtedajšieho ministerstva osvety a vrátil sa opäť do Ružomberka, aby pokračoval v úpornom hľadaní vlastného pohľadu na tvary a dušu krajiny, ale najmä človeka v nej, čo dovtedajšia dekadentná a salónovo ladená maľba nepripúšťala.

Priatelia Martina Benku ho chceli finančne podporiť, a preto nahovárali riaditeľa miestnej banky, aby kúpil obraz, ktorý by zdobil vstupnú halu peňažného ústavu. Predseda správnej rady to však rázne odmietol: „Prečo maľujete tmavými farbami? Načo by nám bol taký výrazný smútok? Ja kubizmus nepodporujem, ani podporovať nebudem,“ dodal rázne a tým návrh na kúpu zamietol.

Z tohto pobytu vzniklo viacero obrazov. Najvydarenejší sa mu zdal obraz Drevorubači na Smrekovici, ktorý bol súčasťou expozície Slovenských výtvarných umelcov v reprezentačnej sále pražského Obecného domu od 21. mája do 30. júna 1921. Pod obrazom, ktorý usporiadatelia premenovali na Dřevorubci na Fatře, sa s Benkom a profesorom Kalvodom odfotografoval vtedajší prezident T.G. Masaryk.

Postavy od chrbta

V zime roku v tom istom roku bol Benka opäť v Ružomberku. Využil Jančekovu ponuku ubytovania v izbičke na zápalkárni i konania jarmokov na Rínku. Namaľoval obraz Trh v Ružomberku. Na pozadí zimnej mestskej veduty stoja skupinky sedliačok a gazdov vo vlniakoch a kožuchoch.

Všetky postavy na obraze sú viac či menej odvrátené, alebo úplne obrátené chrbtom. Autor akoby zámerne unikal pokušeniu zobrazenia určitej folkloristickej idyly. V obraze je skôr určitá zadumanosť i svedectvo prostej vznešenosti. Tento obsahový akcent sa odvtedy stal stálym a neodmysliteľným prvkom v každej výraznejšej Benkovej kompozícii.

Býval v nemocnici

Pri ďalšom návrate do Ružomberka sa ubytoval v budove bývalého riaditeľstva Nemocnice s Poliklinikou v Ružomberku. Pomohol mu pri tom Ľudový ústav zdravotnícky v spolupráci s Miestnym spolkom Československého červeného kríža.

Ubytovateľ mu viac rokov poskytoval aj letný ateliér. Pomerne priaznivé tvorivé podmienky spôsobili, že sa Benka s nezvyčajnou vervou venoval v Liptove svojej palete.

V rokoch 1926 - 1928 realizoval Benka dielo Ráno v Gombáši. Keď obraz v máji 1988 na Šiestej aukcii výtvarných diel a umeleckých predmetov v Bratislave ponúkali v dražbe, jeho vyvolávacia cena bola 295-tisíc slovenských korún. Suma, za ktorú obraz predali, nie je známa.

Liptovské korene Benkovcov

Postupne narastajúci Benkov vrúcny vzťah k Liptovu zrejme pramenil z jeho osobných vzťahov k nádhernému kraju, najmä však poznanie, že jeho predkovia odtiaľ pochádzajú. Potvrdil to aj v roku 1974 publicista a historik, uznávaný sliačanský farár Jozef Kútnik - Šmálov vo svojej rukopisnej štúdii Martin Benka a Liptovské Sliače.

Ako to bolo u Jozefa Kútnika - Šmálova zvykom, jeho ostré, no veľmi zasvätené pero, zabŕdlo do Benkových monografistov Wiliama Rittera, Jozefa Cincíka i Mariána Varossa. Vyčítal im, že pri prezentácii životopisu neboli pozorní a unikli im sliačanské korene Benkovho rodu, ktorý sa v Sliačoch volal Benko, no na Záhorí sa pretransformoval a dostal podobu Benka.

O Benkovcoch sú matričné záznamy od roku 1603. V rodine sa dedilo najmä tesárske remeslo. Keďže majetní mikulášski Pongrácovci mali statky aj na Záhorí, je samozrejmé, že už v 15. storočí existovali kontakty medzi Liptovom a Skalicou. Presun Benkovcov za väčšou skyvou chleba do Kiripolca, dnešného Kostolišťa, nebol preto zvláštnosťou.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 813
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 825
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 924
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 532
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 680
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 102
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 584
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 495
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 338
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Bezbariérový vstup do kostola vyriešili v Stankovanoch elegantne

Veriaci vstupovali do kostola v Stankovanoch po schodoch, ktoré sa rokmi rozpadávali, vplyvom počasia praskali. Problém s prístupom mali starší ľudia, vozičkári a mladé rodiny s kočíkmi.

Pred kostolom kladú kamennú dlažbu.

O stravenkovej petícii rokovali na ministerstve

Iniciátora petície Za zachovanie súčasnej platnej legislatívy v oblasti stravovania zamestnancov Ľubomíra Sečkára s jeho tímom prijala generálna riaditeľka sekcie práce Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Danica Lehocká.

Otváracie hodiny domu smútku predĺžili, mesto chce predísť náporu

Mesto Liptovský Mikuláš od tohto týždňa predlžuje otváracie hodiny domu smútku.

Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest na Orave.

Zamestnanec reťazca: Mali sme pozitívnu kolegyňu, musel som ísť aj tak do práce

Aké pocity zažívajú ľudia z prvej línie, sme zisťovali od zamestnanca nemenovaného obchodného reťazca.

Od soboty bude platiť na Slovensku zákaz vychádzania, sú aj výnimky

Pre žiakov druhého stupňa základných škôl sa v pondelok začína dištančné vyučovanie.

Už ste čítali?