LIPTOVSKÉ KĽAČANY. Dnes vyniesli definitívny rozsudok problému, ktorý vznikol, keď podnikateľ začal s vývozom kalov do Kľačianskej doliny. Liptovská vodárenská spoločnosť (LVS), podnikateľ Dušan Smitek a starostka Liptovských Kľačian Viera Tomčíková sa definitívne dohodli, že dolina nebude miestom, kde skončia kaly z čistiarne odpadových vôd.
Počas obhliadky doliny Obvodný úrad životného prostredia skonštatoval, že: „... na mieste prebieha výstavba lesných ciest a po ich bokoch možno identifikovať zbytky organických hmôt.“
Každý háji svoju pravdu
Problém sa začal ešte vo februári, keď podnikateľ obci oznámil, že pri výstavbe protipožiarnych lesných ciest bude používať rekultivačnú zmes. Tá sa vyrába z kalov z čistiarne odpadových vôd ich následným zmiešaním, napríklad, s popolom, vápnom alebo zeolitom.
Podnikateľ má na výrobu zmesi certifikáty a tvrdí, že do doliny vyvážal práve rekultivačnú zmes. Starostka a obyvatelia Liptovských Kľačian však rezolútne prehlasujú, že u nich končí surový kal bez predošlého spracovania.
Nevyvezú ani odpad, ani kal
„Konečne sme začali spolu hovoriť. Vzájomne sme sa s firmou dohodli, že žiadne kaly ani iný odpad sa do doliny nebudú vyvážať. S výsledkom som spokojná,“ povedala Viera Tomčíková.
Obecné zastupiteľstvo nepovolilo výrobu certifikovaných výrobkov, teda rekultivačnej zmesi z kalov z čistiarne na pozemkoch v Liptovských Kľačanoch. Obyvatelia obce spísali dokonca petíciu, žiadali o pomoc políciu, inšpektorát životného prostredia, prokuratúru, ale aj Brusel.
„Budem rešpektovať požiadavky starostky, respektíve názory občanov Liptovských Kľačian,“ povedal po stretnutí Dušan Smitek.
So starostkou sa teda dohodli, že nebudú aplikovať vôbec žiadne hnojivá pri výstavbe protipožiarnych lesných ciest v Kľačianskej doline. So stanoviskom sa stotožnil aj Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši a Štátna správa Národného parku Nízke Tatry.
Nemá to ako dokázať
Nákladné autá teda už viac nebudú vyklápať v doline odpad ani rekultivačnú zmes. Akým spôsobom odstránia to, čo tam dosiaľ naviezli, obec zatiaľ nevie.
„Som presvedčená o tom, že v našej doline končili kaly, ale nemám to ako dokázať. Som spokojná s tým, že sa to všetko zastavilo, nech sa tam vyvážalo čokoľvek. Päť mesiacov sme bojovali proti tomu, aby sa z doliny nestalo smetisko,“ dodala Tomčíková.
Firma má potrebné povolenia
Čistiareň odpadových vôd v Litovskom Mikuláši vyprodukuje ročne 7-tisíc ton kalu. Podnikateľ likviduje len časť. „Vo verejnom obstarávaní sme vybrali najvýhodnejšiu firmu, ktorá sa preukázala so všetkými potrebnými povoleniami a certifikátmi na likvidáciu odpadu,“ vysvetlil Branislav Tréger, predseda dozornej rady LVS. Riaditeľ spoločnosti, Miroslav Trizna sa k problému odmietol vyjadriť.
Kal, podľa Trégera, už neobsahuje nebezpečné látky. Po zastavení jeho vývozu, v surovej alebo zhodnotenej podobe, stoja mikulášski vodári pred otázkou, kam s kalmi z čistiarne. „Pravdepodobne sa to bude voziť do Kežmarku tak, ako pred tým. Ďalšou možnosťou sú certifikované úložiská na juhu Slovenska. Určite sa to ale odrazí na cene,“ dodal Tréger.
