LIPTOV. Liptovskí starostovia sa poučili z minuloročných záplav, mnohým pomohli protipovodňové opatrenia.
Minuloročné povodne preverili pripravenosť Slovenska čeliť krízovým situáciám. V mnohých mestách a obciach sa ukázalo, že nemajú zabezpečenú protipovodňovú ochranu, čo spôsobilo obrovské škody. Predstavitelia samospráv argumentovali, že v rozpočtoch chýbajú peniaze na čistenie a reguláciu potokov.
Pred štvrťrokom vyhlásil Úrad vlády výzvu na predkladanie plánov na protipovodňové opatrenia. Mnohé liptovské obce sa do projektu zapojili, ich rozhodnutie sa ukázalo ako správne, pretože tohtoročné silné prívalové dažde zanechali iba čiastočné stopy a povodne sa im vo väčšine vyhli.
Ide len o krátkodobé riešenie odstránenia hrozieb povodní. Tento rok im pomohli vládne peniaze. Kde nájdu zdroje na opätovné čistenie, bagrovanie, rúbanie a kopanie v nasledujúcich rokoch, nevedia.
Spoločné menovatele vzniku záplav
Povodne mali v Liptove spoločných menovateľov. Nebezpečenstvo povodní zo silných prívalových dažďov vzniká aj z nepokosených lúk. Vysoká tráva pod ťarchou zrážok padne a voda sa po nej kĺže ako po streche bez toho, aby vsiakla do zeme. Výrub stromov rovnako znásobuje riziko vzniku povodní.
Okrem toho katastrofálne dopady povodní predstavujú aj nevyčistené miestne korytá, úzke a zapchaté priepusty. Samosprávy sa snažia tieto nedostatky odstrániť, aby sa situácia z minulého roka nezopakovala.
Priepusty nestíhali odvádzať vodu z hôr
V Liptovských Behárovciach spôsobili tohtoročné dažde veľké škody, starosta vyhlásil tretí stupeň povodňovej aktivity, keď sa vylial miestny potok, ktorý zaplavil cesty a pivnice rodinných domov.
„Voda sa zlieva z blízkych polí a kopcov, priepusty nestíhali odvádzať vodu z dažďov a tá sa vyliala,“ opísal starosta Ján Malý.
Situáciu budú riešiť so správcom potoka, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik. Hovoriť o škodách v Liptovských Behárovciach je ešte predčasné, starostov odhad sa ale pohybuje okolo 15-tisíc eur. „Škody na obecnom majetku vyčísli komisia, rovnako aj ľudia musia zrátať to, čo im narobila veľká voda,“ dodal Malý.
Riešenie je len krátkodobé
Lanské povodne pripravili Liptovské Sliače o most, druhý most sa upchal. Starosta Ján Ondrejka vyhlásil mimoriadnu udalosť.
V tomto roku voda predsa len potrápila najväčšiu liptovskú obec, aj keď nie v takej sile. „Upchal sa potok vo Vyš– nom Sliači, ktorý zaplavil centrum. Na úseku 700 až 800 metrov tečie v 80-centimetrovej rúre. Je to časovaná bomba, pretože počas veľkých dažďov rúra nestíha,“ opísal Ondrejka.
V rámci vládneho programu dostali peniaze na zabezpečenie obce pred povodňami. „Snažíme sa čistiť potoky aj svojpomocne, pomáhajú aj pracovníci z úradu práce, ale takéto riešenie je krátkodobé. Dostali sme niekoľko eur, na komplexné riešenie to nestačí, no každá pomoc je dobrá,“ spresnil starosta.
Vodu zo svahov nemalo čo zadržať
„Povodne nás prakticky vôbec nezasiahli. V posledných mesiacoch sme vyčistili takmer všetky miestne potoky a všetku vodu zviedli do Váhu. Škody sme ale mali, na niektorých miestach sa vyliali miestne potoky, no svojpomocne sme to dali do poriadku. Nezamestnaní urobili, čo mohli,“ opísal situáciu starosta dolnoliptovských Stankovian, kde Váh počas minuloročných povodní zalial časť obce a vyhlásili druhý stupeň povodňovej aktivity.
Starosta dodal, že sa pokúsia zabezpečiť aj kosenie lúk medzi obcou a lesom, aby voda nestekala medzi rodinné domy, ale rozptýlila sa do pôdy.
Podobne sú na tom aj Liptovské Kľačany. V minulom roku zaplavila voda z malého potôčika štvrtinu obce. „Ešte vlani sme si veľmi pomohli tým, že sme vybagrovali potok, pootvárali malé toky, prehĺbili a upravili ich, takže teraz sme mali relatívne pokoj,“ priblížila Viera Tomčíková, starostka Liptovských Kľačian.
Voda, ktorá spôsobila minulý rok veľké škody, stiekla z polomu, ktorý zostal po veternej smršti, kedy vietor zničil kus lesa. Voda zbiehala dole svahom a nemalo ju čo zadržať.
Ľudí vytápa aj pre ich nezodpovednosť
Vlani vyhlásil starosta Ľuboš Žubor v Liptovskom Ondreji tretí stupeň povodňovej aktivity. Škody vyčíslili na niekoľko desaťtisíc eur, no uplatnili si nárok na škodu a peniaze im čiastočne vrátili. Vypracovali projekty na protipovodňové opatrenia a v súčasnosti čakajú na schválenie.
„Prešiel nám projekt cez Miestnu akčnú skupinu horný Liptov na vybudovanie chodníkov v rámci budovania cyklotrás, kde sa rieši aj odvodnenie povrchovej vody žľabmi s mrežami. Protipovodňovú ochranu v obci postupne zabezpečujeme. Povodne nás tento rok zatiaľ obišli. Vieme, že niektoré domy ešte majú problémy s vodou, ale nejaký čas trvá, kým vybavíme peniaze,“ vysvetlil Žubor.
V spolupráci s vodohospodármi vyčistili potoky, priepusty a vyrúbali stromy, ktoré zasahovali do korýt. Starosta ale zdôraznil, že pre plnohodnotnú protipovodňovú ochranu je nevyhnutná spolupráca samosprávy a obyvateľov.
Aj zákon hovorí, že ľudia sú povinní chrániť si majetok pred poškodením a nemôžu sa spoliehať so založenými rukami na obec.
„Niekedy nás ľudia nechcú pustiť na svoj pozemok, keď im chceme odviesť vodu. Vodu z lúk odvádzame tak, že na hraniciach pozemkov urobíme voľné žľaby, ktoré vodu zvedú preč. Udržiavajú sa oveľa ľahšie ako rúry v zemi, ktoré sa môžu upchať,“ povedal starosta.
Upozornil aj na to, že niekedy ľudia k vytápaniu prispievajú sami, keď do riek a potokov odhadzujú konáre a plastové fľaše. Tie sa v dôsledku nánosov odpadu upchávajú a neplnia svoju úlohu odvádzať vodu.
