RUŽOMBEROK. Na púti sa zúčastnilo viac ako dvesto účastníkov. Vypočuli si zasvätenú homíliu otca biskupa Rábeka o živote svätého Gorazda, súčasnej situácii v rímskokatolíckej cirkvi i o ťažkostiach v každodennom živote veriacich.
Dychová hudba Supranka sa prezentovala na profesionálnej úrovni a svoje majstrovstvo potvrdila aj počas tradičného koncertu pri priateľských posedeniach po nádhernej slávnosti.
Bezchybným bol aj organový sprievod Damiána Záhorca. Spevokol Dominum z Ludrovej sa počas omše veľmi výrazne prezentoval skladbami a potvrdil svoju bohatú viac ako 50-ročnú históriu.
Gorazd je autorom apoštolského, pedagogického, diplomatického a štátnického diela, samozrejme, so svätými Cyrilom a Metodom a ďalšími vtedajšími osobnosťami. Veľmi obohatil európsku civilizáciu. Poznať jeho dielo by malo byť základnou povinnosťou každého, kto sa chce aspoň trochu zoznámiť s našou históriou.
Kaplnku posvätili pred troma rokmi
Z krátkej histórie vieme, že 17. augusta 2008 pod záštitou Ružomberského katolíckeho kruhu (RKK) v spolupráci s mestom Ružomberok a Vojenskou nemocnicou SNP posvätili skromné, ale významné miesto na stretnutia s Bohom.
František Rábek, ktorý dekrétom o deň neskôr potvrdil zasvätenie kaplnky svätému Gorazdovi, vtedy nevedel, akou známou sa kaplnka za tri roky stane.
Pripomeňme, že tento sakrálny objekt venoval RKK aj sedemdesiatemu výročiu úmrtia pápežského protonotára a ružomberského farára Andreja Hlinku, ktorý si Smrekovicu veľmi obľúbil a chodieval tam oddychovať. Bol aj donorom prvej drevenej kaplnky postavenej začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia.
Diela liptovských a oravských majstrov
Projekt súčasnej kaplnky zrealizovali podľa návrhu uznávaného ružomberského architekta Jozefa Hýravého na pozemku s rozlohou 50 metrov štvorcových a RKK zaplatil symbolickú vtedajšiu slovenskú korunu za 30-ročný prenájom.
Objekt je dlhý sedem metrov a šírku aj výšku má päť metrov. Je orientovaný v smere z východu na západ. Jeho strmá strecha odolávajúca záľahám veľkofatranských snehov, je pokrytá hnedoeloxovaným hliníkovým šindľom.
Obetný stôl s ambonom je dielom inžiniera Jančeka z Likavky. Sochy Panny Márie a svätého Gorazda vyrezal Ján Sivoň z oravského Veselého. Liaty zvon s automatickým ovládaním zhotovili v podnikateľskej dielni Juraja Iváka v Liptovských Sliačoch.
Spomienky na prvé dva ročníky púte
Prvú púť k svätému Gorazdovi RKK zorganizoval 26. júla 2009. Tradičným sa stal začiatok svätej omše o 10. hodine. Začínajúcu tradíciu svätých omší koncelebroval vojenský ordinár František Rábek.
Vo svojej homílii zdôraznil Gorazdove nástupníctvo a pokračovanie misie svätých Cyrila a Metoda, ktorí konkrétne plnili ciele viery a s nadšením ich realizovali. Pripomenul, že nástupca Vierozvestcov svätý Gorazd sa riadil heslom: „Kto chce, hľadá spôsob, kto nechce, hľadá dôvody.“
Púte sa za prezidentskú kanceláriu zúčastnil Milan Cič, vtedajší primátor Ružomberka Michal Slašťan aj generál Igor Čombor.
Druhý ročník Púte sa konal vlani 24. júla. Jeho začiatok poznačil chlad, hmlisté počasie s prehánkou. Slávnostnú svätú omšu opäť, ako hlavný celebrant, slúžil Mons. František Rábek za prítomnosti viacerých duchovných z dolného Liptova.
Najkrajšou a najdôstojnejšou udalosťou druhého ročníka púte bolo odovzdanie a vysvätenie oltárneho obrazu, ktorý kostolíku daroval biskup Rábek. Obraz s rozmermi 140 krát 102 centimetrov má názov Metod ustanovuje Gorazda svojím nástupcom.
Autorom je Vojtech Stašík (1915- 1978) tvoriaci od roku 1941 pre Maticu slovenskú. Programovo sa zaoberal portrétovaním významných slovenských dejateľov. Známe sú aj jeho monumentálne diela, napríklad, Krst Pribinov či Hurbanovi dobrovoľníci.
Na slávnosti sa hudobného sprievodu ujala tiež dychová hudba Supranka, Smrekovicou sa dojímavo ozývala Halmova a Brodňanského hymnická pieseň oslavujúca Pannu Máriu.
Autor: František Dejčík
