KRÁĽOVA LEHOTA. Svalnaté telá pokryl pot z ťažkej námahy, husté hrivy im padali do očí, pevné končatiny sa zabárali do hliny, ukazovali sa v plnej kráse. Z očí im sršala oddanosť a zároveň rešpekt. Prehliadka kulturistov. Ale nie ľudských, predvádzali sa najmocnejší kulturisti v zvieracej ríši. Ťažné kone.
Napriek tomu, že za zmenu niekedy odtiahnu tony dreva, prácu zvládajú s pompou a eleganciou. Presvedčiť sa o tom mohli návštevníci súťaže ťažných koní v Kráľovej Lehote. Zaspomínali na časy nie tak dávne, keď boli ťažné kone bežnou súčasťou gazdovských dvorov.
Liptov hájili dvaja gazdovia
Skúsení majstri furmani si svoje sily merali v Liptove už po štvrtýkrát. Nultý a prvý ročník v Malužinej zaujal gazdov aj návštevníkov, ďalšie dva roky sa súťaž usídlila už v Kráľovej Lehote. Je súčasťou celej šnúry pretekov, ktorú organizuje Asociácia furmanov Slovenska.
Každý furman, ktorý sa chce so svojím ťažným koňom zúčastniť na majstrovstvách Slovenska, musí absolvovať najmenej 55 percent z celkového počtu pretekov a musí ho nominovať asociácia.
Súťaž v Kráľovej Lehote už štvrtý rok organizuje Ján Kondula z Asociácie furmanov Slovenska a pomocnú ruku mu podal aj miestny obecný úrad. Kedysi choval šesť aj sedem koní, teraz sa stará už iba o jedného, Fuxa, s ktorým aj súťažil.
Do súťaže sa prihlásilo 19 majstrov z celého Slovenska, Liptov zastupovali organizátor Ján Kondula, ktorý je zároveň aj zanietený farmár, a Štefan Nagy z Liptovského Jána. „Práca s ťažnými koňmi ma veľmi baví. S ostatnými furmanmi zo Slovenska sme veľmi dobrí priatelia, na súťaže si chodíme aj navzájom,“ opísal Kondula.
V lese sa ich schopnosti rovnajú zlatu
Dobrý ťažný kôň musí, podľa Kondulu, poslúchať pána na slovo. Pohnúť sa do strán, zastaviť a vyraziť na povel, zohnúť sa, nesmie sa báť áut a mal by byť pokojný. To sú vlastnosti, ktoré by mal ťažný kôň bez problémov zvládať. V ťažkom lesnom teréne sa vyvažujú zlatom. „Tak ako poviete psovi prines, tak musí kôň poslúchnuť a ťahať drevo.
Aj dnes, v dobe vyspelej techniky, majú stále chladnokrvníky svoje opodstatnenie. „Využívajú sa v lesnom hospodárstve, v poľnohospodárstve už len okrajovo, pretože nastúpila mechanizácia. V lese majú stále svoje nezastupiteľné miesto. Tam, kde sa nedostane traktor, nastúpi kôň,“ vysvetlil Kondula.
Ľudí lákajú ťažné kone pre svoju vrodenú poslušnosť, silu, vzhľad a veľkosť. „Poslušnosti sa musia ale naučiť, preto sa kone trénujú odmalička. Kto na to nemá chuť a čas, zaobstará si už vycvičeného koňa,“ priblížil organizátor. Tým sa ale ukráti o možnosť budovania vzácneho vzťahu medzi človekom a koňom.
Kraľovala silová disciplína
Furmani si merali sily v troch súťažných kategóriách. V prekážkovej jazde zapriahol gazda koňa do postrojov a zapol voz. Medzi prekážkami musel obratne manévrovať, cúvať, a to všetko merali pozorným okom rozhodcovia, ktorí ho ani raz neprižmúrili. Vyhral ten, kto dráhu prešiel s čo najmenším počtom zaváhaní a za najkratší čas.
V druhej kategórii išlo do tuhého, kone ukazovali to, na čo ich vyšľachtili, teda prácu v lese. Gazdovia zostúpili z vozov, chytili do rúk opraty a postavili sa vedľa koňa, kulturistu.
„Museli predviesť, ako kôň ťahá drevo pomedzi stromy, alebo či dokáže zastaviť presne na povel. Práve to je v lese dôležité, lebo aj dvadsať centimetrov môže celú prácu skomplikovať,“ vysvetlil Kondula.
Na zem položili kláty, ktoré predstavovali prekážky v dráhe ťahania. Aj takúto náročnú úlohu musí kôň s prehľadom zvládnuť. „Je to ako s retardérom na ceste. Musíte s autom pribrzdiť a opatrne prejsť, inak si môžete poškodiť podvozok alebo vás nepríjemne nadhodí,“ dodal Kondura.
Tretiu, silovú disciplínu volajú furmani aj kráľovská silová. Medzi účastníkmi sa totiž hľadal kôň, ktorý dokáže najďalej odtiahnuť tri kláty dreva.
Diváci očakávali predvedenie najsilnejších koní napnuté svaly a ukážku živelnosti, no zároveň ich oddanosti. Aby predišli preťaženiu zvierat, kláty im pripínali postupne, s dvojminútovým časovým limitom pre ťah. Aby nedošlo k trýzneniu koní, zakázali používanie biča ako pomôcky pre poháňanie.
Starosta Kráľovej Lehoty Vladimír Kapríni, spoločne s porotou, vybrali aj najkrajšieho koňa súťaže.
Vyblýskané remence, cengajúce peniažteky, červené brmbolce, ale aj lesklá srsť a hustá hriva. To všetko si všímala porota a cena starostu obce pre najkrajšieho koňa nakoniec putoval do rúk Michala Raškieviča z Kamienky.
Celkovým víťazom pretekov sa stal Peter Chobor z Pavloviec.
Láska k zvieratám sa nedá vyvážiť peniazmi
„Všetky kone, ktoré sa zúčastnili pretekov, boli kvalitné. Keby bol kôň zlý, nepočúval, hrýzol alebo kopal, nikto by ho nechcel. Kôň nesmie človeku ublížiť, musí vedieť ťahať. Ak by to nedokázal, bol by na bitúnku v Taliansku,“ povedal Kondura.
Záľuba v chove ťažných koní je dnes finančne a časovo náročná. Cena ťažného koňa sa pohybuje od dvoch tisíc eur nahor.
„Chovateľ nepozná piatok ani sviatok. Denne sa musí starať o napájanie, kŕmenie,“ vysvetlil Kondura a zároveň dodal, že ani nemalé peniaze, ktoré musí vynaložiť na ustajnenie, krmivo, prepravu, ho neodrádzajú od konského koníčka.
