LIPTOVSKÁ LÚŽNA. Na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska v Liptovskej Lúžnej ostrihal Igor Fongus dvadsaťjeden oviec a stal sa nielen majstrom Slovenska v strihaní oviec, ale aj najrýchlejším strihačom. Jednu ovcu ostrihal za 59 sekúnd, čím o štrnásť sekúnd prekonal minuloročný rekord. Jeho najväčším súperom bol Poliak Jarosz Krisztian, ktorý sa stal víťazom medzinárodných majstrovstiev.
Strihali na lavičke aj na zemi
V Liptovskej Lúžnej súťažilo spolu dvadsaťjeden strihačov, z toho traja poľskí. V základnom kole mal každý ostrihať štyri ovce, v semifinále sedem a vo finále desať oviec. Na ich výkony dohliadalo deväť porotcov, čas merali štyria časomerači. Rozhodovala nielen rýchlosť, ale aj kvalita strihania. Za zástrihy a nedostatočne ostrihané miesta porotcovia prideľovali trestné body.
Každý strihač mal svoju vlastný strojček a spôsob strihania. Niektorí strihali ovce na zemi tak, ako to robia na Novom Zélande, preto sa tento štýl volá novozélandský. Iní uprednostňujú takzvaný nemecký štýl strihania, pri ktorom je ovca na lavičke. Takýmto spôsobom strihal aj Igor Fongus, ktorý sa vlani v Liptovskej Lúžnej stal slovenským aj medzinárodným víťazom. Spýtali sme sa ho, koľko oviec odvtedy ostrihal a či pred súťažou trénoval.
„Včera som bol s otcom ostrihať asi dvadsať, tridsať oviec, ale strihaniu sa už nevenujem. Nemám na to čas, pracujem vo Viedni na stavbe. Prišiel som na súťaž len tak zaspomínať, pozdraviť starých kamarátov a hneď po súťaži odchádzam do Viedne,“ prezradil urastený majster Slovenska, ktorý mal na ľavom pleci vytetovaných Vikingov. Strihaniu oviec sa venuje aj jeho otec, tiež Igor, strýko Juraj, bratranci Kubekovci a ďalší príbuzní.
Voda, ktorá tečie hore kopcom
„S Jurajom Fongusom sme pred šiestimi rokmi v Lúžnej urobili prvú súťaž v strihaní oviec. Fongusovci a Kubekovci mali svoje strihačské partie a strihali ovce kade-tade, aj v zahraničí. Povedal som, skúsme v Lúžnej niečo urobiť, aby sme trochu spropagovali ovce a pritiahli sem nejakých turistov. Prvá súťaž bola na Lúkach nad meandrami Lúžňanky. Máme tam vodu, ktorá tečie hore kopcom. Jednou stranou ide dole a o meter ďalej sa vracia a ide naspäť proti prúdu,“ povedal Štefan Črep, predseda Svojpomocného poľnohospodárskeho družstva podielníkov (SPDP) Lúžňan. Družstvo chová takmer tisíc oviec a má dva salaše. Ovce doja ručne a všetko mlieko spracujú vo vlastnej mliekarni. Vyrábajú v nej rôzne druhy syra, bryndzu aj žinčicu.
Liptáci na majstrovstvách sveta
Juraj Fongus so synom chodievajú posledné tri roky strihať ovce do Nórska. „Majú tam horské ovce a podobné podmienky ako u nás v Nízkych Tatrách alebo na Orave. Strihajú ich tiež dvakrát do roka, v Španielsku iba raz,“ vysvetlil Juraj Fongus. Na majstrovstvách v Liptovskej Lúžnej zastupoval spolu s Dušanom Dudášom domácich, obaja postúpili do semifinále.
Dušan Dudáš bol vlani aj predvlani tretí, pred troma rokmi sa stal majstrom Slovenska a bol aj na majstrovstvách sveta v strihaní oviec v Nórsku. Strihaniu oviec sa venuje už približne 22 rokov a ostrihal ich už viac ako štvrť milióna. „Nedá sa stále vyhrávať. Kvalitu, techniku aj prax máme dobrú, ale síl už nemáme toľko, ako dvadsaťpäťroční,“ zhodli sa skúsení strihači.
K najlepším slovenským strihačom patria aj bratia Rastislav a Jozef Kubekovci z Liptovských Revúc. Obaja reprezentovali Slovensko na majstrovstvách sveta v strihaní oviec, Rasťo vo Walse a Jozef v Nórsku. Rasťo tento rok v Lúžnej nesúťažil, lebo si na cirkulárke poranil prst, a Jozef skončil v semifinále.
Majstrovstvá sveta v strihaní oviec bývajú každé dva roky v inej krajine. Najbližšie budú koncom februára na Novom Zélande a postúpili na ne aj dvaja najlepší slovenskí strihači z Liptovskej Lúžnej – Igor Fongus a Peter Kučera.
Strihači, diváci ani ovce nemokli
Hlavným organizátorom majstrovstiev v strihaní oviec v Liptovskej Lúžnej bol Zväz chovateľov oviec a kôz (ZCHOK) na Slovensku a SPDP Lúžňan v spolupráci s obcou. Na úvod sa prihovoril starosta Albín Husarčík, Štefan Črep a predseda predstavenstra ZCHOK na Slovensku Igor Nemčok. Majstrovstvá oficiálne otvoril zazvonením na spiežovec a na záver spolu s riaditeľom ZSCHOK Slavomírom Reľovským a Štefanom Črepom odovzdali víťazom poháre.
Hoci počasie podujatiu veľmi neprialo, prišlo veľa divákov. Organizátori nenechali nič na náhodu a pripravili pre nich prístrešky. Nezmokli ani strihači a ovečky, ktoré boli tiež pod prístreškom. „Ešte dobre, že sme ho urobili, lebo ovce by zmokli a asi by sme ani nestrihali. Boli pod ním celú noc. Každý rok niečo dorobíme, vylepšíme, aby úroveň majstrovstiev bola stále vyššia,“ povedal Štefan Črep.
Na majstrovstvách bolo veľa Čechov, hlavne z Lužnej u Vsetína aj Lužnej u Rakovníka. V Liptovskej Lúžnej strávili celý víkend a deň pred majstrovstvami odohrali futbalový turnaj o Pohár priateľstva. Prišli aj zástupcovia českého Zväzu chovateľov oviec a kôz. „Atmosféra bola aj napriek horšiemu počasiu úžasná a do Liptova sa budeme radi vracať,“ povedal predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz v Českej republike Vít Mareš.
Na súťaži sa síce tento raz nezúčastnil žiaden český strihač, ale dvaja Česi boli v porote. Medzi porotcami bol aj jeden Francúz.
Liter žinčice vypil za pol minúty
Medzi návštevníkmi bola žena až z Filipín, ktorá sa prihlásila do súťaže v pití žinčice. Pravidlá boli jednoduché: vypiť čo najrýchlejšie liter žinčice. Milan Dudáš, syn majstra Slovenska v strihaní oviec z roku 2008, to dokázal za necelú pol minútu a suverénne zvíťazil. Minuloročného víťaza predbehol o osem sekúnd.
Ďalšia súťaž bola o tom, kto zje najrýchlejšie 250 gramov bieleho zlata – čiže pravej lúžňanskej bryndze. Víťaž Martin Lauko to stihol za dve minúty a pätnásť sekúnd.
Na žinčici, bryndzi a ďalších výrobkoch z ovčieho mlieka, ktoré vyrobili v miestnej mliekarni, si mohli pochutiť nielen súťažiaci, ale všetci návštevníci. Domáci uvarili aj 120 litrov baranieho a 70 litrov jahňacieho gulášu a ponúkali aj klobásky z ovčieho mäsa. Návštevníkom chutilo a všetko zjedli.
Na záver sme sa Štefana Črepa spýtali, čo urobia s nastrihanou vlnou. Z jednej ovce je približne kilogram vlny a počas majstrovstiev ich ostrihali asi 220. „Najskôr dostriháme ostatné ovce, a potom sa vlnu pokúsime čo najvýhodnejšie predať. Vlani ju vykupovali po 30 centov za kilogram, teraz hovoria, že aj po 60. Ale boli časy, keď ju vykupovali po dvesto korún za kilogram."
