RUŽOMBEROK. Kauzu slávnostného blahorečenia otvorí bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský koncom septembra v priestoroch Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Cieľom procesu je skúmanie a dokázanie mučeníctva Tomáša a Františka Munkovcov.
Arcibiskup Zvolenský pri otvorení procesu zároveň oficiálne poverí svojho delegáta, ktorý ho bude v priebehu procesu zastupovať, a ďalších členov komisie, zapisovateľa či prekladateľa.
Nebol odmalička katolík
Najväčším svedectvom viery, podľa zachovaných dokumentov, výpovedí a svedectiev, bola smrť mladého jezuitu a jeho otca.
Tomáš Munk sa narodil v Budapešti 29. januára 1924 ako prvorodený syn Židov Františka Munka a Gizely Kohnovej. Krst prijal v ružomberskom farskom kostole ako pätnásťročný, spolu s rodičmi a mladším bratom Jurajom.
Aj keď na katolícku vieru prestúpili z úprimného presvedčenia, Munkovcov to pred smrťou nezachránilo. FOTO:JEZUITI.SK
Zachovala sa osobná korešpondencia rodiny, ktorá dosvedčuje, že na katolícku vieru prestúpili z hlbokého presvedčenia a nie ako únik pred krutými protižidovskými zákonmi.
Tomáš začal študovať na gymnáziu v Bratislave. Rodina sa v roku 1938 presťahovala do Ružomberka, otec František sa stal riaditeľom ružomberskej celulózky a Tomáš dokončil gymnázium už v Liptove. Keď dostal dišpenz, povolenie pre konvertitov, vstúpil ako novic v roku 1943 do Spoločnosti Ježišovej. Nemeckí vojaci obsadili o rok Ružomberok a gestapo začalo prenasledovať Židov. Rodinu Munkovcov zatkli.
Konečná stanica - tábor Sachsenhausen
Tomáš sa dozvedel o zadržaní matky a noc pred svojím zatknutí strávil, podľa svedectiev spolubratov, v kaplnke ružomberského noviciátu. Ráno povedal svojmu priateľovi, spolužiakovi a spolunovicovi: „Svoj život som obetoval za svoj národ, za jeho obrátenie a za cirkev.“
Po novom roku celú rodinu odvliekli do koncentračného tábora v Seredi. Medzi Židmi tam bola početná skupina praktických katolíkov. Munkovu matku s 12-ročným bratom Jurajom transportovali do tábora Bergen Belser. Tomáš a jeho otec František nastúpili do vlaku, ktorého konečnou stanicou bol Oranierburg, koncentračný tábor Sachsenhausen.
Odpoveďou na prosby bola smrť
Mnohí z väzňov, ktorí prežili koncentračný tábor, spomínali, že najhorší bol večný hlad. Možno práve on sa stal pre Tomáša osudným. Deň pred pochodom smrti našiel Tomáš na smetisku kuchyne zhnitú mrkvu. Nevedel, že smetisko postriekali chemikáliami a mrkvu zjedol.
Na druhý deň, keď likvidovali tábor, ledva stál na nohách. Fašisti uvideli, že nevládze a zdržuje pochod kolóny. Vytrhli ho z radu a sotili do priekopy. Otec zostal s ním a prosil, aby chorému synovi dopriali chvíľu oddychu. Na jeho žiadosť reagovali streľbou.
Tomáš a František Munkovci zomreli pravdepodobne 21. alebo 22. apríla 1945 neďaleko nemeckého mesta Neuruppin. Patrili medzi šesťtisíc obetí, ktoré počas pochodu zahynuli. Koncentračný tábor Sachsenhausen oslobodila Sovietska armáda 22. apríla 1945.
Spojení s kontroverzným kňazom
Osud rodiny bol úzko spätý s kontroverznou osobou ružomberského kňaza Jána Ferenčíka, ktorý podľa zachovaných dokumentov, zápisov a dobovej tlače otvorene sympatizoval s fašistickým režimom. Bol členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a poslancom Slovenského snemu.
Práve Ferenčík žiadal biskupa Jána Vojtaššáka o povolenie o katolícky krst pre celú rodinu a nový sobáš manželov. Rovnako intervenoval za udelenie výnimky pre Františka Munka u prezidenta Tisa, aby mohol aj po prijatí protižidovských zákonov zostať na pozícii riaditeľa celulózky.
