LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Prednostu mestského úradu Jána Kazára sme sa spýtali, čo bolo dôvodom zrušenia jediného kina v meste.
„Vedenie mesta niekoľko rokov sledovalo ekonomické ukazovatele prevádzkovania Kina pod Kriváňom. Z dôvodov vysokých nákladov na energie počas vykurovacej sezóny už dlhší čas kino v zimnom období, od novembra do marca, nepremietalo. Aj návštevnosť kina z roka na rok klesala, priemerná bola štrnásť divákov na jednom predstavení,“ povedal Kazár. Kino, podľa jeho slov, vykázalo vlani stratu 1400 eur.
Príjmy zo vstupného predstavovali 3600 eur, výdavky na prevádzku boli 5000 eur. Keďže aj v tomto roku sa strata prehlbovala, vedenie mesta sa rozhodlo, že kino zruší. Cez prázdniny v ňom už nepremietali.
Kedysi premietali sedemkrát do týždňa
Vedúcim hrádockého kina bol Ľubomír Kompiš, ktorý v meste premietal filmy 37 rokov. Najskôr v starom kine na námestí vedľa hotela, potom Dome kultúry.
„Kedysi sme premietali sedemkrát do týždňa, potom iba päťkrát a v poslednom období iba dva, aj to iba od jari do jesene. Do revolúcie sa premietalo aj v zime, vtedy sa nepozeralo na spotrebu energie a v kine sa dalo sedieť aj v decembri v krátkych rukávoch,“ zaspomínal Kompiš.
V hrádockom kine premietali klasické 35-milimetrové filmy, ktoré prichádzali na kotúčoch najskôr železnicou, potom poštou. Spočiatku bývalo kino plné, a keď v ňom začali premietať širokouhlé filmy, predávali sa lístky aj na schody.
Najväčší nával bol na Titanik. Postupne, keď nastúpili videá, dévedečka a internet, chodilo do kina stále menej ľudí. Premietalo sa, keď ich prišlo najmenej desať," povedal Kompiš.
Posledný film, ktorý mali v hrádockom kine premietnuť koncom júna, sa volal Zdrojový kód. Ale nepremietli ho, lebo diváci neprišli. Na najnovší diel Harryho Pottera, ktorý mal v slovenských kinách premiéru v júli, by však diváci určite prišli.
Pôvodne ho mali vidieť v mikulášskom kine, ale keďže sa nedávno presťahovalo do Domu kultúry a prešlo na digitálnu technológiu, 35-milimetrové filmy sa v ňom už premietať nedajú. Ale v hrádockom kine Harryho Pottera v júli premietnuť mohli aj chceli, ale už nestihli. A tak slávneho čarodejníka deti v kine v strednom ani hornom Liptove nevideli.
Ak ožije, určite v inej podobe
Filmy, ktoré mali v hrádockom kine objednané do konca augusta, zrušili, a tie, ktoré prišli, poslali späť na náklady mesta.
„Mojím želaním je, aby sa kino do Hrádku znovu vrátilo. Stretli sa v ňom kamaráti a známi, po predstavení si išli sadnúť do reštaurácie, porozprávali sa, bola to určitá spoločenská udalosť,“ poznamenal Ľubomír Kompiš.
Ale nebude to jednoduché, lebo niektoré distribučné spoločnosti avizovali, že 35-milimetrové filmy by mali premietať už iba do konca budúceho roka.
Na otázku, či je šanca, že hrádocké kino ožije, prednosta Ján Kazár odpovedal: „Ak áno, tak nie v tejto podobe, ako ho poznáme. Premietacie stroje dožili, musia byť vymenené za nové, digitálne, a na to mesto musí mať financie, ktoré momentálne nemá.“
Koniec kina aj romantiky
A čo si o zatvorení kina myslia niektorí Hrádočania?
„Do kina som často nechodila, pozerám filmy v počítači a na dévedečkach, ale kino je kino. Nemuseli ho, podľa mňa, zatvoriť. Bola to taká romantika držať sa v kine za ruky. Mesto bez kina je čudné. Je vôbec na Slovensku nejaké mesto bez kina okrem Hrádku?“ spýtala sa študentka Eva.
„Mne kino chýbať nebude, už som stará, ale vnúčatá chodievali,“ povedala dôchodkyňa Mária.
„Zrušenie kina v lete, v čase dovoleniek a prázdnin, keď majú ľudia čas aj na kultúru a spoločenský život, bol unáhlený a chybný krok. Argumentácia ekonomikou, podľa mňa, neobstojí. Samospráva v meste finančne dopláca aj na sociálnu sféru, školstvo a podobne.
Kino mohlo dopremietať do prvého októbra, novembra, a potom ho mohli zavrieť ako po minulé roky. Ako nesmrteľný fanúšik kinematografie a živého kina som smutný, že to s hrádockým kinom takto dopadlo,“ povedal Martin.
