LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Predchádzalo jej niekoľko neúspešných rokovaní s vedením spoločnosti a jej francúzskym majiteľom.
Predchodcom Gelimy bol Krmivársky a glejársky podnik, v ktorom ešte v bývalom Československu pracovalo viac ako 400 ľudí. Štátny podnik v roku 1995 zrušili a jeho nástupcom sa stala Gelima. Jej majiteľom a jediným akcionárom je francúzsky koncern. V súčasnosti v Gelime pracuje 115 ľudí.
Jedným z argumentov boli cunami
Dôvody vyhlásenia štrajkovej pohotovosti vysvetlil predseda štrajkového výboru aj odborovej organizácie v Gelime Milan Mik.
„V spoločnosti bolo zvykom navyšovať v januári mzdy na základe inflácie na Slovensku v predchádzajúcom roku. Začiatkom minulého roka nás zamestnávateľ vyzval, aby sme uzatvorili dohodu, že v roku 2010 nebudeme žiadať o navýšenie mzdy z dôvodu hospodárskej krízy. Súhlasili sme a mzdy sa nezvyšovali,“ povedal Milan Mik.
Vlani firma vykázala zisk, a tak začiatkom apríla podali návrh na zvýšenie miezd. „Zamestnávateľ povedal, že musíme počkať, kým sa uzatvoria nové kontrakty. Argumentoval aj tým, že je neistý trh a Japonsko, ktoré je jedným z našich odberateľov, postihlo cunami. Dospeli sme iba k dohode o koncoročných odmenách,“ skonštatoval Mik.
Vyjadrili sa v tajnom hlasovaní
V júni prišiel do Gelimy majiteľ z Francúzska a vysvetlil, že na tento rok môže uvoľniť iba určitý balík peňazí. Navrhol zvýšenie miezd od 1. apríla o tridsať eur, čo predstavovalo 270 eur na zamestnanca ročne. Odborová organizácia navrhla 40 eur od 1. júna, čo predstavovalo 280 eur na zamestnanca ročne. Návrh odborárov majiteľ neprijal.
Keďže sa odborári s majiteľom nedohodli za rokovacím stolom, zvolali verejnú schôdzu zamestnancov. Predložili na nej oba návrhy a zamestnanci vyjadrili svoj názor v tajnom hlasovaní.
„Osemdesiat percent bolo proti návrhu zamestnávateľa, takže sme nemali inú možnosť, iba v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní urobiť kroky, ktoré viedli k vyhláseniu štrajkovej pohotovosti,“ poznamenal Mik.
Zamestnanci si zvolili 16-členný štrajkový výbor. Jeho členovia sa s majiteľom stretli v júli. Chceli sa dohodnúť nielen na zvýšení mzdy v tomto roku, ale aj na jasných pravidlách do budúcnosti.
„Stále hovoríme iba o vykrytí inflácie, čiže udržaní reálnej mzdy. Žiadame, aby sa navyšovali tak, ako predtým, a aby kritériom boli oficiálne štatistiky o inflácii na Slovensku za predchádzajúci rok, nie cunami a živelné pohromy v Ázii alebo Amerike. My žijeme a pracujeme na Slovensku a ľudí zaujíma, čo dostanú na výplatu a čo si za to môžu kúpiť.“ Mik zdôraznil, že nechcú peniaze dopredu, ale kompenzáciu inflácie za predchádzajúce dva roky.
„Trváme na tom, aby sa mzdy zvýšili o rovnakú sumu pre všetkých, lebo inflácia sa rovnako dotýka každého. Za mlieko či elektrinu zaplatí rovnako upratovačka aj riaditeľ. Paradoxom je, že v roku 2006 takýto variant navrhol práve zamestnávateľ, keď sa mzdy v spoločnosti navyšovali o 1260 korún všetkým zamestnancom rovnako.“
Pracujú v nepretržitej prevádzke
„Majiteľ spoločnosti Gelima a holdingu Weishardt Jean-Luc Jolimaitre informoval, aká je hospodárska a ekonomická situácia spoločnosti a že je určitý limit, ktorý nemôže prekročiť. Rokovanie sa zaseklo na tom, že spoločnosť si v súčasnosti nemôže dovoliť zdvihnúť mzdy od 1. januára, ale je ochotná zvýšenie mzdy vyplatiť od 1. apríla," povedal výrobný riaditeľ Gelimy Dušan Kuchta a argumentoval:
„Kedysi sa želatína vyrábala iba z hovädzích koží. Keď prišli problémy súvisiace, napríklad, s chorobou šialených kráv, majiteľ sa rozhodol zainvestovať a postavil linku na spracovanie bravčových a rybacích koží. Aby spoločnosť prežila, musela si požičať. Tento rok by sme mali začať pôžičku splácať. Ide o konsolidované zadĺženie spoločnosti, v ktorom sa majoritne nachádza finančný podiel nového závodu kúpeného v Kanade.
Ale nie je to iba o splácaní pôžičky, ale hlavne o surovinách. Na trhu je nedostatok bravčových koží a ich cena je teraz o sto percent vyššia, ako bola priemerná cena bravčových koží v roku 2010.“
Kuchta povedal, že zamestnanci Gelimy majú vyššie mzdy, ako je priemerná mzda na Slovensku a v Žilinskom kraji. Mik to potvrdil s dovetkom, že v podniku je nepretržitá prevádzka a ľudia pracujú aj cez víkendy a sviatky.
Veria, že sa dohodnú a štrajk nebude
„Postupujeme v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní. Všetky kroky koordinujeme s odborovou centrálou v Bratislave a sme napojení aj na európsku centrálu. Chceme nájsť dohodu a nemáme záujem ísť do nátlakových akcií. Ale musíme rešpektovať vôľu zamestnancov, ktorých zastupujeme,“ zdôraznil Mik.
Štrajkový výbor poslal svoje požiadavky a návrhy majiteľovi firmy do Francúzska písomne a čakal na odpoveď. Dostal ju 12. augusta.
Členovia štrajkového výboru sa pred niekoľkými dňami stretli s predsedom Odborového zväzu pracovníkov v poľnohospodárstve na Slovensku Františkom Balážom, odborovou právničkou Agátou Dzúrovou a spoločne vypracovali odpoveď na návrh majiteľa. Popoludní mu ho mali prezentovať prostredníctvom telemostu.
„Keď som majiteľovi telefonoval, zastihol som ho na klinike a predpokladám, že sa niečo stalo," informoval Kuchta a dodal: „Diskutovali sme teda bez neho, vypočuli sme si požiadavky a pripomienky odborov, ktoré dostaneme aj v písomnej forme. Doručíme ich majiteľovi a verím, že do konca týždňa to uzavrieme k spokojnosti oboch strán."
Podobné želanie a nádej vyslovil aj Mik. „Dúfame, že naše návrhy budú akceptované, podpíšeme dohodu a štrajková pohotovosť sa skončí."
Keby k dohode predsa len nedospeli, pokúsil by sa o to sprostredkovateľ z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by sa to nepodarilo ani jemu, nasledoval by štrajk.
Podobná situácia bola v Gelime v roku 2006, keď ľudia tiež hlasovali o štrajkovej pohotovosti. Napokon však odborári so zamestnávateľmi našli spoločnú reč, dohodli sa a štrajk zažehnali.
