BOBROVNÍK. Z obce Liptovská Mara, v ktorej žilo krátko pred zatopením asi 330 obyvateľov, zostala iba fara a veža gotického kostola Panny Márie. V súčasnosti je v nej expozícia o tisícročnej histórii Liptova pripomínajúca aj obce, ktoré zanikli pri výstavbe vodného diela. Kostol rozobrali, cenné architektonické prvky preniesli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde postavili jeho kópiu.
Prvýkrát sa stretli pri rímskokatolíckej fare
Obyvatelia Liptovskej Mary však na svoju obec nezabudli, každoročne sa stretávajú a spomínajú na „život pod vodou“. Tento rok sa zišli už dvadsiaty tretí raz.
Prvý raz sa stretli 3. septembra 1988 v takzvanom Gondovie sade pri rímskokatolíckej fare. Po zatopení Liptovskej Mary chodievali do nej údajne súdruhovia, neskôr prešla do súkromných rúk. Miesto, kde sa Marania stretávali, sa menilo. V posledných rokoch sa pod hotelom neďaleko priehrady Liptovská Mara.
Prišli ľudia z rôznych kútov Slovenska aj z Kanady
Tento rok sa stretlo asi osemdesiat rodákov a obyvateľov Liptovskej Mary a ich potomkov z rôznych kútov Slovenska aj zo zahraničia. Jeden z nich prišiel dokonca až z Kanady. Pospomínali, zalistovali v kronike a zaspievali si aj svätomarskú hymnu, ktorej text zložil Jozef Vyšný: „Čo je Čechom zlatá Praha, Svätomarcom Svätá Mara. Havránok sa k nej kloní, pán farár si sám zvoní...“
Oslovili viacerých, ale nikto im nič nedal
Pochutili si na klobáse, ktorú doma uvaril a vo várniciach priniesol Igor Gonda. Vlani uvaril a priniesol guláš. „Nemáme žiadnych sponzorov, oslovili sme Liptovskú Sielnicu, ku ktorej pričlenili v roku 1968 Liptovskú Maru, Ružomberok a Liptovský Mikuláš, kde sa presťahovalo najviac Svätomarcov, ale nikto nám nič nedal, všetko si hradíme sami. Naším jediným sponzorom je starosta Bobrovníka Ivan Ivanovský, ktorý nám dal sud piva. Sme radi, že nám zatiaľ všetci majitelia hotela vychádzali v ústrety a môžeme byť pod Jamajkou na lavičkách pod slnečníkmi,“ povedal Igor Gonda.
Najskôr býval v Liptovskej Mare, potom sa presťahoval s rodičmi do Parížoviec a odtiaľ do Ružomberka.
Vrátili im pozemky, ktoré im kedysi zobrali
O hudbu sa postaral, ako tradične Martin Matejka, ktorý púšťal z auta ľudovky aj evergreeny, na harmonike zahral Viliam Stankoviansky, predseda Pozemkového spoločenstva Liptovská Mara. Od roku 2005 má právnu subjektivitu.
„Naším hlavným cieľom bolo získať späť naše pozemky od kostola po Vlašky vrátane Havránku, o ktoré sme sa kedysi starali. Zobrali nám ich, keď začali stavať priehradu. Vlani nám konečne vrátili vyše jedenásť hektárov lesa, ale veľký osoh z neho asi mať nebudeme. Lesy ho na deväťdesiat percent vyčistili, robili prebierky a skoro nič nám nezostalo. Máme lesného hospodára, budeme les zveľaďovať a uvidíme,“ povedal Viliam Stankoviansky.
Havránok bol vyvlastnený o nás bez nás
„Teraz chcú na našich pozemkoch stavať vodovod, potrubie má ísť od Vlašiek okolo priehrady popod Havránok až do Bobrovníka. Stavebný úrad však nemôže vydať povolenie na stavbu, kým nedáme súhlas a my žiadame náhradu. Aj Havránok je majetok Svätomarcov, bol vyvlastnený o nás bez nás. Ľudia chodia po našich pozemkoch, v archeoskanzene vyberajú vstupné a my z toho nemáme nič. Robíme dohody s Liptovským múzeom, niečo nám prisľúbili, ale žiadne peniaze zatiaľ na účet neprišli,“ skonštatoval šéf Pozemkového spoločenstva Liptovská Mara.
Blízko Mary chceli stavať novú dedinu aj akvapark
Asi pred šiestimi rokmi chceli pod Jamajkou stavať dve spoločnosti. Jedna chcela nad cestou vybudovať novú dedinu Liptovská Mara, druhá plánovala pod cestou posta– viť rekreačno-športový areál s akvaparkom. „Dedina sa stavať nebude a či bude akvapark, uvidíme. Nemajú s nami vysporiadané pozemky a čakajú, či im dáme súhlas, aby mohli stavať vodovod. Niektoré pozemky vykúpili, ale ponúkali málo, čakáme, či ponúknu viac,“ povedal Stankoviansky.
Liptovská Mara bola srdcom Liptova
Viliam Stankoviansky má 71 rokov. Dátum, kedy sa z rodnej obce vysťahoval, si pamätá presne: „Šiesteho novembra 1967. Kúpili sme rozostavaný dom v Kráľovej Lehote, dostavali ho a bývame v ňom dodnes. Dostali sme určitú čiastku peňazí za domy a dali nám na starosť, aby sme ich pováľali. Niektorí ich dali zbúrať alebo predali za pár korún, mnohí ich rozobrali, keď mali dobré škridly a tehly a postavili z nich nové domy.“
Starší Svätomarci tvrdia, že Liptovská svätá Mara bola srdcom Liptova a ľudia v nej žili ako jedna rodina.
„Bola tam najúrodnejšia pôda, ľudia pestovali zemiaky aj obilie. Hoci sa na poliach a gazdovste poriadne nadreli, vedeli sa aj zabávať. Hrávali divadlá a v lete bývali vonku krásne zábavy. Vrchy, ktoré vidíte aj teraz, boli vždy vykosené, sušilo a hrabalo sa seno, bola radosť sa na ne pozerať. Teraz je všetko zarastené burinou.“ Svätomarci sa rozlúčili so želaním, aby sa o rok všetci zišli znova.
