RUZOMBEROK. „Toto ešte žiadny Slovák nedokázal,“ pochválil sa, mimochodom mimoriadne skromný, známy ružomberský ultramaratónec, keď sa pred pár dňami vrátil zo svojich najväčších pretekov v kariére.
Na 3. ročníku RAA Okolo Rakúska prešiel 2165 kilometrov za 118 hodín a 16 min. Víťaz Rakúšan Edurad Fuchs na toto sústo potreboval 100 hodín a 50 minút.
Štverali sa aj v Alpách
Štartovná listina jednotlivcov (boli vypísané i súťaže družstiev) obsahovala osemnásť mien. Ružomberčanovi „spoločnosť“ robili Švajčiari, Slovinci, Česi, Nemci, Maďari a reprezentanti hostiteľskej krajiny.
„Absolvoval som už viaceré ultramaratóny, tento sa však s nimi nemôže ani porovnávať,“ zdôrazňoval Kerekeš po svojom životnom výkone. „V roku 2007 na pretekoch Okolo Česka merala trať 1310 km, to bolo moje doterajšie maximum.“
Lenže u našich južných susedoch nešlo len o skoro dvojnásobnú kilometráž, ale aj iný profil trasy. „Bol to maratón s prevýšením 2 830 m, s viacerými alpskými kopcami, s krutými stúpaniami. Človek si musel umne rozložiť sily a zároveň i správne regenerovať či prijímať potravu a piť.“
Podporný tím v dodávke
Kým na predchádzajúcich ultramaratónoch Martina sprevádzali rodinní príslušníci otec Sigurd a švagor Ivan Stripský v osobnom aute, teraz skoro päťdňový pobyt v sedle si vyžiadal zapožičanie dodávky a do nej aj jednu posilu kamaráta Daniela Duonga. „Bez takéhoto auta by sa to nedalo zvládnuť,“ prízvukuje neobyčajný cyklistický zanietemec.
„Tu som spal, sušil sa, jedol i regeneroval. Asi najviac som ocenil, že v sprievodnom vozidle sa kúrilo. Jeden deň v Alpách bol mimoriadne nežičlivý. Vkuse pršalo, teplota v tej nadmorskej výške v noci klesla aj na päť stupňov. Zrazu sa z dodávky stala veľká sušiareň.“
Takmer päť dňová makačka si samozrejme vyžiadala aj určité fázy na vydýchnutie či zatvorenie očí. „Všetko sme si zapisovali, celkove som spal 9,5 hodiny, ostatné prestávky, vrátane odpočinku, jedenia a osobnej hygieny si vyžiadali 11:40 hod. Ostatný čas som stále krútil na bicykli,“ zrekapituloval 34 – ročný borec vlastný časový fond.
Ešte sa chce vrátiť
Martin si naložil na seba pekelné sústo. Zvládol ho však bez jedinej výraznejšej krízy. „Hoci takéto náročné preteky som ešte nikdy predtým nešiel, neboli chvíle, kedy by som sa úplne trápil a zvažoval to zabaliť,“ vraví ružomberský hrdina. „Dôležité bolo, že keď prišiel čas na spánok, tak som aj zaspal.
Takto sa organizmus rýchlejšie regeneroval. Nemožno nespomenúť ani veľmi dobrú navigáciu, vôbec sme neblúdili a nenajazdili kilometre navyše.“ Martin vlani začal spriadať plány s RAA. Niekde si našiel, že jedna žena túto trať absolvovala za sedem dní a hlavou mu začalo vŕtať, prečo by to nezvládol aj on.
„Boli tam ešte aj rezervy. Predovšetkým z kopcov som mal značný rešpekt. Nechcel som dáko riskovať a tým sa obrať o vytúžený dojazd do cieľa. Som ale veľmi šťastný, na svete je už iba jeden ťažší maratón a to Race a cross America. Verím, že ešte raz sa na Okolo Rakúska vrátim. Veľa závisí i od toho, či sa nájdu sponzori. Tento štart nás vyšiel na 2 tisíc eur,“ zakončil obdivuhodný Kerekeš.