LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Na projektovej dokumentácii a vysporiadaní pozemkov mesto pracovalo niekoľko rokov. „Museli sme všetko pripraviť tak, aby sme dostali územné a aj stavebné povolenie. Napriek tomu, že v meste máme komplikované vlastnícke vzťahy, podarilo sa nám pod novým námestím sceliť približne šesťtisíc metrov štvorcových,“ povedal primátor Branislav Tréger.
Väčšiu časť prostriedkov do projektu investovala radnica z európskych fondov a zvyšok použila z vlastných zdrojov.
Vyriešili aj neúnosnú dopravu
S novým námestím získali Hrádočania nielen príjemné miesto na oddych, ale mesto vyriešilo aj nadmerné zaťaženie centra nákladnou dopravou. Cestou popred mestský úrad prechádzali prevažne kamióny s drevom, ktoré zásobovali blízky drevospracujúci podnik.
„Situácia bola už neúnosná, pretože ulicou prešlo cez deň priemerne stošesťdesiat nákladných áut. Problém sme vyriešili tak, že nákladnú dopravu sme z mesta vylúčili a zásobovanie do firmy sme premiestnili do východnej časti mesta,“ priblížil Tréger.
Mesto bude aj po otvorení námestia dokončovať jeho okrajové časti. V budúcom roku by, podľa primátora, chceli ešte dobudovať nové parkovacie miesta medzi mestským úradom a priľahlým hotelom.
„Počet parkovacích miest chceme zvýšiť aj vybudovaním niekoľkých menších plôch v širšom centre mesta,“ dodal primátor.
Pyramídy symbolizujú pohoria
Liptovskohrádocké námestie má vraj, podľa slov autora projektu architekta Juraja Cisára z Nitry, okrem formy aj svoj obsah. Sú v ňom zapracované prvky z histórie, geografie, ale aj vízia a perspektíva mesta do budúcnosti.
„Na námestí sú dve pyramídy. Jedna symbolizuje Kriváň a druhá Kráľovu Hoľu. Spod pyramíd vytekajú dve riečky, Belá a Váh. Spájajú sa vo fontáne v tvare oka, ktorá charakterizuje polohu Liptovského Hrádku.“ Samotné oko je vraj symbolom vízie a fragmenty v ňom predstavujú život, pohyb a múdrosť.
„K oku vedie lavička, ktorá predstavuje občana. Znamená to, že vízia mesta musí byť úzko spätá s názormi či postrehmi kritikov z radov obyvateľov,“ doplnil autor projektu.
Náhodné nie sú ani prevažujúce žulové materiály či druhy okrasnej zelene. Také isté prevládajú aj v blízkych pohoriach Nízkych a Vysokých Tatier.
Parkovisko premenili na dôstojné námestie
„Na reprezentačnú verejnú plochu sme čakali dlhé roky, takže som rád, že v meste máme konečne pekné námestie. Dúfam, že radní nezaspia a Liptovský Hrádok bude ďalej rásť do krásy,“ odpovedal na otázku, či je s novým námestím spokojný, starší Hrádočan Jozef.
„Vznikol príjemný kút mesta,“ myslí si Peter. „Zaujímavé je symbolické stvárnenie Kriváňa, Kráľovej hole s riečkami Belá a Váh.“
