Ich volení zástupcovia, primátori, starostovia či poslanci mestá a obce spravujú a spolu s úradníkmi na mestských a obecných úradoch majú ľuďom slúžiť. Nie naopak.
Mnohí ľudia sú nespokojní s niektorými praktikami primátorov, starostov alebo poslancov vo svojich obciach. Málokto však dokáže otvorene vyjadriť svoj názor alebo sa pokúsiť o zmenu.
Aj to bol jeden z dôvodov prečo sa skupina aktivistov rozhodla pred rokom založiť Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS). Pri zakladaní občianskeho združenia ZOMOS bola aj Mirka Strmenská z Vlách, ktorá v ňom pôsobí ako členka správnej rady. Zaujímalo nás, čo ju viedlo k takýmto aktivitám.
Mali ste pred založením Združenia občanov miest a obcí Slovenska negatívne skúsenosti s vedením obce alebo to bolo vaše spontánne rozhodnutie pracovať v združení?
- Dôvodom boli negatívne skúsenosti dávno predtým, ako združenie vzniklo. V obci sa zaktivizovalo asi desať ľudí, a za tichej podpory ďalších obyvateľov obce, ktorí neboli spokojní s tým, čo sa v nej dialo, žiadali zmeny k lepšiemu spravovaniu obce.
S čím ste boli nespokojní?
- S nezverejňovaním termínov konania zasadnutí obecného zastupiteľstva, zápisníc, uznesení, návrhov rozpočtu – s celkovou informovanosťou o chode obce. Ďalším dôvodom bolo vyberanie neoprávnených poplatkov za stavebné povolenia či vypracovávanie všeobecne - záväzných nariadení v rozpore s platnými právnymi predpismi. Poslednou kvapkou, ktorá pretiekla cez príslovečný pohár, však bola tvorba územného plánu bez toho, aby občania boli dostatočne informovaní o zámeroch investorov a následne aj o dopadoch na kvalitu ich života.
Aký bol problém v súvislosti s územným plánom, keď práve počas jeho prípravy sa ľudia viac aktivovali a chceli vyjadriť svoje pripomienky k nemu?
- Najmä zlé skúsenosti s tým, ako obec spracovala Register obnovenej evidencie pozemkov. Problémy nás sprevádzajú dodnes. Územný plán je dôležitý dokument, ktorý sa týka všetkých občanov, lebo im môže výrazne zasiahnuť do života. Ľudia si uvedomia, že sa treba vyjadriť k veciam verejným až vtedy, keď zásahy obce sa dotýkajú ich súkromných vlastníckych vzťahov a kvality života. Veľakrát je to však z procesného hľadiska už neskoro.
U nás chceli byť ľudia pri tom, keď sa územný plán tvoril. Preto sme chceli dosiahnuť, aby sa o tom dozvedeli a aby mali možnosť rozhodnúť, ako bude obec vyzerať a čo sa bude stavať na území, v ktorom žijú.
Keď ste vedenie obce a poslancov upozornili, že by mali zlepšiť informovanosť obyvateľov o rokovaniach zastupiteľstva a uzneseniach, ktoré prijali a odstrániť nedostatky v súvislosti s nedodržiavaním legislatívy, zlepšila sa situácia?
- Naše výhrady neakceptovali, hoci sme si naštudovali zákony a vedeli sme, že právo je na našej strane. Zhromaždili sme teda listinné dôkazy o pochybeniach a obrátili sa na štátne orgány, obvodný úrad, krajský stavebný úrad, prokuratúru, Úrad na ochranu osobných údajov, ombudsmana, ministerstvo aj Ústavný súd. Až rozhodnutia štátnych dozorných inštitúcií na základe dôkazov prinútili vedenie obce a poslancov zaoberať sa nimi a naprávať záležitosti. K náprave v obci veľmi prispel najmä tlak verejnosti.
Je známe, že vtedajší starosta odstúpil v máji 2009 a obec viedla jeho zástupkyňa. Bolo to pre vás prijateľné vyriešenie situácie?
- Nie. Situácia sa čiastočne zlepšila až po predčasných voľbách v januári minulého roka, keď si ľudia zvolili nového starostu, ktorý uspel aj v komunálnych voľbách. Až vlani sa začali meniť vzťahy vedenia obce a občanov, riešiť a dávať do poriadku záležitosti, ktoré sa niekoľko rokov zanedbávali. Terajšie vedenie je si vedomé zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Stálo nás to veľa času a energie, ale odzrkadlilo sa to na postoji obce k obyvateľom, takže to malo význam.
S výsledkom svojich občianskych aktivít ste teda spokojní?
- V podstate sme dosiahli pozitívny výsledok. Nielen v tom, že v súčasnosti obec zverejňuje pozvánky na zasadnutia zastupiteľstva, zápisnice, robí potrebnú evidenciu, informácie o chode obce a rozpočte poskytuje bez problémov a verejnosť môže fungovanie samosprávy kontrolovať. Ale aj v tom, že dnes sa viac ľudí zaujíma o verejné veci, neboja sa vyjadriť, ak chcú presadiť zmenu k lepšiemu. Občania si oveľa aktívnejšie otvorene bránia svoje ústavné práva. Predtým mali problém postaviť sa za svoje právom chránené záujmy.
Dnes práve v tomto slúžime ako pozitívny príklad pre ďalšie obce na Slovensku.
Vráťme sa k Združeniu občanov miest a obcí Slovenska. Prečo ste sa rozhodli ho založiť?
- Spolu s aktivistami, ktorí riešili podobné problémy v iných slovenských obciach, sme dospeli k názoru, že viac dosiahneme, ak spojíme sily. Cieľom združenia je zaktivizovať ľudí, aby vznikol spoločenský tlak na dodržiavanie zákonnosti a transparentnosti v konaní samospráv vo všeobecnosti. Chceme ľudí naučiť, aby netolerovali samosprávam žiadne prešľapy, poukázali na ne a žiadali nápravu.
Občania sa môžu prostredníctvom ZOMOS obrátiť na politikov, zákonodarcov, štátne a dozorné orgány pri riešení problémov. My ich aj na základe našich skúseností usmerníme, ako majú postupovať, aby problematické záležitosti v obciach riešili.
Združenie občanov miest a obcí Slovenska vzniklo ako protiváha Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tlmočí vo väčšine prípadov len stanoviská starostov a primátorov.
Združenie vzniklo 1. septembra minulého roka s približne tridsiatimi členmi. Najvyšším orgánom ZOMOS je valné zhromaždenie, správna rada má sedem členov a predsedu.
Aké problémy ste za ten čas riešili?
- Najvýraznejší výsledok, ktorý sme zatiaľ dosiahli, je, že náš návrh na úpravu platov primátorov a starostov a zrušenie odstupného pre nich po skončení funkčného obdobia vo výške piatich mesačných platov, parlament s úpravami schválil. Momentálne sú v pripomienkovom konaní zákony o poskytovaní informácií a o obecnom zriadení.
Vyvíjame snahu dosiahnuť uzákonenie osobnej zodpovednosti jednotlivých volených funkcionárov za svoje konanie. Napríklad, ak svojím nesprávnym rozhodnutím, uzavretím nevýhodnej zmluvy, spôsobí obci škodu, aby ju nahradil zo svojich peňazí.
Okrem toho sa osobne zástupcovia ZOMOS zúčastňujú riešení problémov v jednotlivých obciach, napríklad, Zemianska Oľča, Brunovce.
Nie vždy sa ľudia, ktorí vyvíjajú občianske aktivity, stretnú s pochopením. Aké skúsenosti máte vy?
- To je pravda. Stretla som sa s negatívnymi postojmi voči mne aj ostatným aktivistom. Ľudia si niekedy neuvedomujú, že keď sa snažíme riešiť verejné veci a otvorene sa postavíme voči nezákonným postupom verejnej správy, obhajujeme aj ich práva.
Mnohokrát je to z dôvodu, že pri riešení vecí verejných kritizované osoby vo verejných funkciách, úradníci v štátnych a samosprávnych úradoch berú kritiku osobne. Hoci nám ide len a dodržiavanie zákonov pri výkone ich funkcie či práce.
Veľkou motiváciou je pre nás, ak sa podarí zapojiť viac občanov do samosprávy obce. Stretávame sa s mnohými pozitívnymi stanoviskami k našej práci, čo nás utvrdzuje pokračovať v tom, o čom si myslíme, že je správne. Pre mňa osobne je to obrovským prínosom, veľká životná skúsenosť a škola.
Veľmi dôležité je aj poznanie, že človek aj z pozície občana, môže ovplyvniť chod obce, či tvorbu zákonov a iných právnych predpisov. Podmienkou však je, že musí poznať právne predpisy a musí mať odvahu otvorene vystúpiť proti porušovaniu svojich ústavných práv.
Mám skúsenosť, že takéto zmeny v danej komunite môže človek začať aj sám. Následne je však potrebné zainteresovať do diania ďalších ľudí.
Môžu sa na vás ľudia obrátiť, keď si nebudú vedieť poradiť s riešením problémov v samosprávach?
- Samozrejme, rada im prostredníctvom združenia pomôžem s akýmkoľvek problémom. Mám informácie, že aj v Liptove dochádza k porušovaniu infozákona či iných právnych predpisov súvisiacich so samosprávou. Takže v prípade záujmu sa na mňa môžu obrátiť.
