NIŽNÁ BOCA. Odmenou za ťažkú prácu je pre včelára veľmi kvalitný horský med. „Obdobie od zazimovania včelstiev, ktoré sa tu začína už teraz, až po ich opätovný jarný rozvoj, trvá dlhých sedem mesiacov. V porovnaní s južnejšími oblasťami je to dvojnásobne dlhšie. V takýchto podmienkach potrebujú aj oveľa viac zásob, aby dokázali prezimovať,“ povedal bocký včelár Ľubomír, ktorý sa aj kvôli svojim včelám vracia rok čo rok do rodnej obce na obdobie od jari do jesene.
Včelárenie bolo, podľa neho, pod Čertovicou veľmi rozšírené už v minulosti. Ľudia si tak dokázali zabezpečiť zdravé sladidlo pre vlastnú potrebu.
„Dnes by ste dokázali včelárov v Nižnej Boci ľahko porátať na prstoch jednej ruky. Kto má v týchto náročných podmienkach desať, pätnásť včelstiev, je už v podstate farmárom,“ zdôraznil včelár.
Včelstvá sú väčšie na juhu
Včelárski odborníci evidujú na Slovensku takmer šestnásťtisíc chovateľov včiel, pričom v liptovskomikulášskom okrese je ich z celkového počtu približne tristo a v ružomberskom stošesťdesiatštyri. Naposledy napočítali viac ako štvrť milióna včelstiev na celom Slovensku, pričom kilogram včiel má približne desaťtisíc jedincov.
„Zaujímavosťou je, že včelstvo na severe Slovenska má približne dva až tri kilogramy. Na juhu krajiny bývajú včelstvá väčšie, majú štyri a niekedy aj päť kilogramov,“ povedala Tatiana Čermáková, výskumná pracovníčka z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku.
Z celkového počtu slovenských včelstiev je teda približne tritisíc v okrese Liptovský Mikuláš a v Ružomberku ich evidujú takmer dvetisíc.
Tmavý med je vyhľadávaný
Končiaci sa včelársky rok označil včelár z Nižnej Boce za pomerne ťažký. „Vlaňajšia sezóna nepatrila medzi najlepšie, ale tohtoročná bola ešte skromnejšia. Jar nastúpila neskoro, rastliny v čase kvitnutia zmrzli.
Ďalší úder prišiel, keď kvitli maliny, zlé počasie nedovolilo vyletieť včelám z úľov. Dúfali sme, že to zachráni les. Mladé smreky začali krásne medovať, no veľké búrky z nich zmyli vošky, ktoré vytvárajú vzácnu medovicu,“ skonštatoval majiteľ štrnástich včelstiev.
Vysvetlil, že typicky tmavý horský med zo smrekovej medovice je mimoriadne vyhľadávaný. Unikátny je vraj tým, že medovica je živočíšneho pôvodu a vzniká tak, že vošky vyciciavajú mladé ihličie.
„Včely výlučky vošiek v podobe sladkej lepkavej hmoty zozbierajú a pretvoria na vysokokvalitný med,“ doplnil včelár.
Včely sú indikátorom kvality prostredia
„Počasiu sa rozkázať nedá, ale včelár môže ovplyvniť znášku odbornou starostlivosťou, každodennou prácou a pozorným sledovaním včelnice. Nie je frázou, že musí vstávať skoro ráno spolu so svojimi včielkami. Nemôžem si povedať, že dnes sa mi nechce, pôjdem za včelami o týždeň. Potom budem ich roje márne hľadať po lese či mať minimálne o polovicu medu menej,“ dodal pokračovateľ rodinnej včelárskej tradície po otcovi a starom otcovi.
Včela je vraj tak, ako každý živý tvor, veľmi dobrý bioindikátor kvality životného prostredia, keďže veľmi citlivo reaguje na akúkoľvek zmenu.
„Na zisťovanie kvality životného prostredia sme ich používali už pred tridsiatimi rokmi. Jasným príkladom bolo niekoľko výskumov, ktoré sme robili, napríklad, v priemyselných oblastiach. Výsledky ukázali, že pokiaľ fabrika nezabezpečila ekologickejšiu prevádzku, včely, ktoré sme z čistého prostredia doniesli, za niekoľko týždňov uhynuli,“ vysvetlila T. Čermáková.
