LIPTOVSKÉ KĽAČANY. Na spevnenie lesných ciest v Kľačianskej doline používal súkromný podnikateľ, podľa vlastných slov, rekultivačnú zmes, teda hnojivo. Vyrobil ho z vodárenského kalu z liptovskomikulášskej čistiarne odpadových vôd.
Starostka Liptovských Kľačian Viera Tomčíková však tvrdí, že v doline končil čistý kal, bez predošlého spracovania. Po niekoľkomesačnom boji sa vývoz zastavil, no to, čo nákladné autá do doliny priviezli, v nej naďalej zostáva.
Skúmali tri laboratóriá
Obvodný úrad Životného prostredia v Liptovskom Mikuláši poveril starostku Liptovských Kľačian, aby dokázala, že ide skutočne o surový kal.
„Vzorky sme odobrali za prítomnosti svedkov, starostov zo zruženia Ekológ a členov komisie pre životné prostredie. Nádoby so vzorkami sme zapečatili, urobili zápis a odoslali na rozbor,“ vysvetlila postup Viera Tomčíková.
Vzorky odoslali do akreditovaného laboratória v Nových Zámkoch. Okrem toho odovzdali ďalšie dve vzorky do štátneho Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a do Liptovskej vodárenskej spoločnosti, ktorá ho dala na rozbor do laboratória v Spišskej Novej Vsi.
Nebezpečné ropné látky
Novozámocké laboratórium zistilo vo vzorke zvýšené hodnoty ropných látok. Tieto látky môžu mať významný vplyv na kontamináciu životného prostredia v blízkosti vôd a pôd. Skúmaná vzorka obsahovala 1626 miligramov ropných látok na kilogram.
„Norma na kal neexistuje, no už viac ako tisíc miligramov ropných látok v kilograme je nebezpečné množstvo. Odpad sa musí stabilizovať, upraviť na takú látku, z ktorej sa ropné látky nemôžu vylúhovať,“ vysvetlila odborníčka na chémiu Andrea Bereková.
Vo vzorke objavili aj vysoké množstvo dusíka a fosforu. Tieto látky prispevajú k eutrofizácii vôd, teda jej odkysličovaniu. Voda stráca kyslík a odmierajú v nej živé organizmy. Okrem toho, rozborom zistili aj čiastočne zvýšený obsah ťažkých kovov, ako sú chróm, nikel a olovo.
Nie je to kal, ale popol
Vyhodnotenie Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho nie je známe aj napriek tomu, že o rozbor požiadali pred mesiacom. Výsledky rozboru, o ktorý požiadala Liptovská vodárenská spoločnosť, hovoria, že čierne hrudy v Kľačianskej doline sú popol, troska alebo iný anorganický materiál.
Miroslav Trizna, riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti, tvrdí, že: „...ide o jeden z komponentov, popol, ktorý bol pridávaný a miešaný s čistiarenským kalom."
Viera Tomčíková nepovažuje výsledky vodárov za objektívne. „Teraz, keď máme v rukách dôkazy, že sme mali pravdu, budeme bojovať všetkými silami, aby sme spravodlivosti učinili zadosť,“ uzavrela Tomčíková.
