Od roku 1927 do päťdesiatych rokov 20. storočia pôsobili na Slovensku charitatívne strediská. V centre Liptova obnovili činnosť v roku 1993.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, SPIŠSKÁ NOVÁ VES. V súčasnosti je čoraz väčší záujem o služby najmä katolíckej charity v rodinách. Dôvodom zvýšeného záujmu je, že starých a chorých pribúda a pomoc potrebujú postihnutí i osamelí ľudia.
„Samospráve síce pribudli kompetencie, no zároveň aj zodpovednosť za svojich obyvateľov, ako aj požiadavky na mestský rozpočet,“ informoval počas pracovnej návštevy viacerých charitatívnych zariadení v Liptove a na Spiši primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský.
Dom Charitas sv. Kláry
Predstaviteľov mestskej samosprávy informovala o pôsobení Domu Charitas sv. Kláry v meste jeho zakladateľka, rehoľná sestra Anna Júlia Bodoríková.
„Nezisková neštátna organizácia tretieho sektora obnovila v deväťdesiatych rokov praktickú činnosť charity. Vtedy tu bolo šesťdesiatpäť klientov. Zamestnanci boli až do roku 1999 prijímaní cez verejno-prospešné práce. Pomáhali s nákupmi, upratovaním, donáškou liekov a obedov, ale aj s hygienou a podobne. Všetky tieto služby poskytovali v rámci agentúry domácej starostlivosti Charitas,“ potvrdila sestra Júlia.
V súčasnosti vedie činnosť v rekonštruovanom objekte sociálnych služieb, kde sú najmä mladé ženy od 15 do 25 rokov, ktoré zostali bez prístrešia alebo sú v zložitej životnej situácii, rehoľníčka Soňa Milaňáková.
Predstavená informovala, že kapacita je maximálne 12 klientiek. „Pobytové služby nie sú poskytované drogovo závislým a mentálne postihnutým, avšak nevylučujeme pomoc tým, ktorí už mali s návykovými látkami kontakt. Dievčatám a ženám v Dome Charitas predkladáme rodinný spôsob života, duchovnú orientáciu rešpektujúcu náboženské presvedčenie či filozofiu života, psychoterapiu, vzdelávanie a nácvik zručností zameraných na vedenie rodiny, materstvo," informovala sestra Soňa.
Dodala, že im vedia zabezpečiť aj pomoc pri príprave na pracovnú profesiu, sociálne, psychologické a duchovné poradenstvo.
Zariadenie je súčasťou Spišskej katolíckej charity a má pre krízové stredisko vydanú akreditáciu na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately.
Dom Charitas sv. rodiny
Demografický vývoj v Liptovskom Mikuláši núti samosprávu zvažovať rozšírenie takýchto služieb. Aj preto sa primátor Slafkovský v uplynulých dňoch s ďalšími zástupcami samosprávy oboznámil so skúsenosťami v štyroch strediskách Spišskej katolíckej charity.
V Jánovciach – Čenčiciach v Dome Charitas Svätej rodiny informoval o prevádzke predstavený Slavomír Švajka. Od septembra 2001 postupne zrekonštruovali cirkevný majetok, v ktorom žije deväť klientov s mentálnym a kombinovaným postihnutímm.
„V rámci pilotného projektu v celostnom prístupe žijú ako v bežných rodinných pomeroch. V jednoposteľových izbách s hygienickým zázemím v rodinnej atmosfére. Pre rodičov a priateľov domu je možnosť ubytovania. K dispozícii majú pracovné dielne, altánok, záhradu a slivkový sad, blízke lesy, stráne a lúky,“ pripomenul atmosféru prostredia S. Švajka.
Primátor Liptovského Mikuláša veľmi ocenil prístup ku klientom, ktorí majú šancu k uvoľneniu tela i ducha aj pomoc dobrovoľníkov.
Peniaze pre charitatívne centrá pochádzajú z troch zdrojov. Okrem skromnej pomoci štátu a vyšších územných celkov aj z darov a od rodinných príslušníkov klientov.
„Ale ak klient nemá nikoho, nenecháme ho na ulici. Každodenný pracovný, vzdelávací a relaxačný režim je podriadený potrebám, schopnostiam a vôli jeho obyvateľov. Klienti vyrábajú predmety, o ktoré je záujem a výťažok pomáha k skvalitneniu životu v dome."
Dom Charitas sv. Jozefa
Podobná situácia je aj v Spišskej Novej Vsi, kde sa primátor oboznámil s činnosťou v Dome Charitas sv. Jozefa.
„Zariadenie je v zrekonštruovanom objekte samosprávy. Jeho kapacita je 35 klientov s mentálnym a kombinovaným postihnutím a časť aj pre osamelé matky s deťmi,“ informoval predstavený Jozef Hreus.
Od roku 1992 v ňom poskytujú služby pre deti od 3 do 18 rokov s mentálnym a kombinovaným postihnutím, výnimočne do 25 rokov s denným pobytom.
Pre každého klienta vypracujú individuálny výchovno-vzdelávací plán sebaobsluhy, motoriky, vedomostí, komunikácie, pracovných zručností, náboženstva. S maximálne päťčlennými skupinami detí pracujú individuálne podľa ich schopností.
K dispozícií majú textilnú, keramickú a stolársku dielňu na nácvik základných pracovných zručností.
Špeciálna základná škola
Súčasťou Špeciálnej základnej školy sv. M. M. Kolbeho, ktorú zrekonštruovali, je Praktická škola sv. M. M. Kolbeho. Riaditeľka školy Mária Petríková vedie kolektív pedagógov, ktorí vzdelávajú 63 žiakov. V škole pôsobí 11 pedagógov a 11 asistentov, na každú triedu prislúcha jeden pedagóg a jeden asistent.
Deti z mesta i okolia s viacnásobným postihnutím by bez takýchto inštitúcií nemali šancu vzdelávania. Podľa A. Slafkovského podobné školy v Liptove chýbajú, hoci detí s psychickými poruchami je čoraz viac. Ani vhodne vyškolených pracovníkov na intenzívny rozvoj komunikačných a sociálnych zručností, výchovu a vzdelávanie žiakov, ktorí vyžadujú mimoriadne individuálne podmienky pre svoj psychomotorický vývin, nie je mnoho.
„Pritom nejde iba o odbornosť, ale aj o prirodzené danosti profesionálov, ktorí by mali v budúcnosti zdokonaľovať motorické schopnosti postihnutých žiakov a zároveň aj posilňovať vhodné správanie a schopnosti sebavyjadrenia. Je tu priestor i na špeciálno-pedagogické poradenstvo rodičom. Všimol som si, že na Spiši sú ďalej ako my v Liptove a zároveň, že ide o dlhodobý proces,“ pripomenul A. Slafkovský.
Praktickú školu sv. M. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi zriadili už v roku 2004 v rámci siete ministerstva školstva. Absolventi špeciálnej základnej školy sú pripravení na samostatný život v rodine, v chránenom bývaní, ale aj pre prácu.
Dom Charitas sv. Damiána
Predstavený Domu Charitas sv. Damiána de Veuster v Spišských Vlachoch Jozef Jankovčin poukázal na to, že aj postihnutí ľudia musia vedieť, že ich práca má zmysel. Objekty postupne rekonštruujú, k dispozícii majú pracovné dielne, záhradu, hospodárstvo s domácimi zvieratami.
A. Slafkovský si všimol, že ani tam nejde iba o zdravotnícke, psychologické a iné odborné poradenstvo, ale aj o každodenný pracovný, vzdelávací a relaxačný režim.
„Systém je podriadený potrebám, schopnostiam a vôli jeho obyvateľov. Klienti vyrábajú výrobky, o ktoré prejavuje záujem verejnosť,“ poznamenal.
Situácia na Orave je iná
Riaditeľ Spišskej katolíckej charity Pavol Vilček je spokojný s rastúcou úrovňou charitatívnych služieb, no zároveň poznamenal, že na Orave je situácia odlišná ako v iných regiónoch.
„Zriaďovanie stredísk nie je také akútne ako, napríklad, v Liptove. Vidiecky život, susedské a rodinné väzby sú konzervatívnejšie, preto ak hovorím o charite, mnohí sú prekvapení. Aká charita? Tu je ľudská spolupatričnosť samozrejmosťou a málokto zostane sám, bez pomoci,“ zdôraznil.
