RUŽOMBEROK. Jeden z ružomberských pedagógov sa o možnosti posunúť začiatok vyučovania na deviatu hodinu vyjadril:
„Pochybujem, že v Ružomberku niektorá škola túto ministerstvom povolenú možnosť využije. Zmenu zrejme urobili len pre niekoľko bratislavských škôl. Vo firmách a úradoch tam začínajú pracovať od deviatej, desiatej, takže začiatok vyučovania o deviatej by vyhovoval asi len rodičom, ktorí sú v nich zamestnaní.“
Nový školský rok však priniesol viac noviniek: povinné vyučovanie angličtiny od tretieho ročníka, individuálne rozhodnutia riaditeľov škôl o termíne a dĺžke výcvikov, výletov a exkurzií, zrušenie nariadenia, že v stredu nedostávali žiaci žiadne domáce úlohy.
Viaceré ministerské zmeny nie sú veľmi dôležité, ale jedna úprava v novelizovanej vyhláške o základných školách je závažnejšia.
Školy si môžu určiť, čo a kedy majú učiť
Po novom si môže každá škola pri tvorbe učebných plánov sama stanoviť počet hodín do svojho vzdelávacieho programu. Inak povedané, škola si môže zmeniť postupnosť vyučovania jednotlivých tém v danom predmete a ročníku podľa vlastného uváženia. Zachovať musí len hranicu danú prvým a druhým stupňom základnej školy.
Žiak teda musí vedieť na konci prvého stupňa (1. až 4. ročník) to, čo predpisuje štátny vzdelávací program, ale škola si môže popresúvať učivo. Napríklad, to, čo sa dosiaľ učilo v druhom ročníku, môže zaradiť do tretieho. A to, čo sa učilo vo štvrtom ročníku, sa odteraz môže v učiť v treťom ročníku, ale v inej škole hoci aj v druhom.
Keď žiak prejde do inej školy, môže ho iné učivo zmiasť
Táto možnosť je, podľa niektorých učiteľov, z viacerých dôvodov nevhodná. Napríklad, ak dieťa začne navštevovať inú školu. No tá bude mať inú postupnosť vyučovania predmetov.
„Dieťa bude v koncoch, nebude vedieť, čo už vedia jeho noví spolužiaci alebo už bude vedieť, čo ešte nevedia jeho spolužiaci. Učiteľ ho bude musieť doučovať alebo mu dávať samostatnú prácu vtedy, keď sa ostatní budú učiť to, čo on už vie,“ vysvetlil učiteľ.
Aj v súvislosti s učebnicami niekedy chýba logika
Už teraz nie je celkom logické, akým spôsobom sa vydávajú učebnice. Napríklad prváci, ktorí nevedia ešte čítať, už majú učebnicu pre výtvarnú výchovu. V reformných predmetoch žiaci vo viacerých ročníkoch začali školský rok bez potrebných učebníc. Nemajú sa z čoho učiť, učitelia si nové témy sťahujú z internetu. A to môže byť prinajmenšom v rozpore s autorským zákonom.
Logickejšie by bolo, vydať knihu pre prvákov ako poslednú, lebo je najmenej potrebná. Niekto však rozhodol úplne naopak.
„Predstavme si však situáciu, že už konečne budú mať žiaci všetky učebnice. A učiteľ sa rozhodne, že to, čo sa dosiaľ učili tretiaci, sa budú učiť až v štvrtom ročníku. Z čoho sa však budú žiaci učiť? To budú mať pre jednu učebnú látku v štvrtom ročníku aj tretiacku učebnicu? Alebo si v treťom ročníku vytrhnú z novej knihy látku, ktorú sa nebudú učiť, aby ju mali poruke, keď budú štvrtáci,“ položil rečnícku otázku učiteľ.
K niektorým zmenám školy asi nepristúpia
Pedagóg pripomenul, že postupnosť vyučovania v jednotlivých predmetoch sa ustálila rokmi na základe odporúčaní psychológov, lekárov, pedagógov. Teraz si ich ktorýkoľvek učiteľ môže zmeniť bez ohľadu, či dieťa v danom veku zvládne náročnosť uvedenej látky, či ju pochopí bez znalostí látky, ktorú sa bude učiť až neskôr.
Z týchto dôvodov zrejme v školách nedôjde na praktické využívanie mnohých tohtoročných zmien. Ale, prečo ich potom robili a komu majú prospieť? Problémy, ktoré by niektoré zmeny mohli vyvolať, by sa na druhom stupni, teda v ročníkoch 5. až 9. ešte prehĺbili.
