LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Tento rok bol vyhlásený za Rok M. M. Hodžu. Oslavy 200. výročia jeho narodenia trvali týždeň. Hlavná časť sa konala v Rakši, kde na jeho rodnom dome odhalili pamätnú tabuľu, a v Liptovskom Mikuláši, kde pôsobil takmer tridsať rokov.
Iba vzdelanie nestačí
Oslavy v Liptovskom Mikuláši sa začali minulý štvrtok službami Božími v evanjelickom kostole, na ktorých kázal biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Slavomír Sabol. V kázni, okrem iného, poznamenal, že na to, aby sa človek stal osobnosťou, nestačí iba vzdelanie, ale aj múdrosť zhora.
Po bohoslužbách v kostole slávnostne inaugurovali poštovú známku M. M. Hodžu. Ešte predtým priblížila jeho život a dielo Dana Fiačanová, prihovoril sa farár Marián Bochnička, primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský, zástupkyňa Slovenskej pošty a autor výtvarného návrhu poštovej známky Ivan Schurmann. Je aj autorom výtvarného návrhu poštovej známky s portrétom Aurela Stodolu, ktorú v Liptovskom Mikuláši inaugurovali pred dvoma rokmi.
Druhýkrát na známke
Jozef Oško z liptovskomikulášskeho Klubu filatelistov pripomenul, že prvýkrát vyšiel portrét Hodžu na poštovej známke pri príležitosti stého výročia Slovenského povstania v rokoch 1848-49. Vtedy vyšla séria troch poštových známok s portrétmi Hurbana, Štúra a Hodžu v hodnotách 1, 3 a 5 korún, pričom najvyššiu hodnotu mala známka s portétom Hodžu.
J. Oško poďakoval Slovenskej pošte a všetkým, ktorí sa zaslúžili o vydanie novej poštovej známky a jej uvedenie v kostole, v ktorom Hodža pôsobil.
V Liptovskej galérii P. M. Bohúňa zriadili príležitostnú poštovú priehradku, kde si záujemcovia mohli kúpiť okrem novej známky aj obálku prvého dňa s pečiatkou. Miestny klub filatelistov pripravil pamätné listy s farebnou aj čierno-bielou prítlačou. Urobili ich podľa predlôh Antona Lucinkiewicza a Jána Repčeka.
Pozdrav od prapravnučky
Pamiatku M. M. Hodžu si uctili aj položením venca k pamätnej tabuli na evanjelickej fare. Oproti zasadili ôsmy z päťsto stromov reformácie, ktoré chcú na celom Slovensku zasadiť do roku 2017, kedy si pripomenieme 500. výročie Lutherovej reformácie.
Vence položili aj na Hodžov hrob na Vrbickom cintoríne, kde sa prihovorila seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková. Pozdrav od Rakšanov, Hodžovskej a Ursínyovskej rodiny, aj prapravnučky M. M. Hodžu, 80-ročnej Nadi Hradskej, ktorá žije v kanadskom Toronte, tlmočil Igor Hodža z Rakše, praprasynovec M. M. Hodžu. Odovzdal aj pozdrav od Johna Palku, tiež Hodžovho praprasynovca, ktorý na oslavy nemohol prísť, lebo sa zotavuje po operácii kolena.
Tradične aj netradične
V Dome kultúry predviedli popoludní študenti Gymnázia M. M. Hodžu a Evanjelickej spojenej školy - Evanjelického gymnázia J. Tranovského hudobno-poetické pásmo Hodžovi z úcty. Scenáristicky a režijne ho pripravila a so študentmi nacvičila Eva Štofčíková. Bolo originálnym spojením histórie a súčasnosti a študenti v ňom aj repovali. Diváci v preplnenej bábkovej sále aj riaditelia oboch škôl ocenili výkon študentov aj režisérky veľkým potleskom.
Úspech malo aj divadelné predstavenie Tichý bojovník M. M. Hodža. S členmi Matičnej divadelnej ochotníckej scény ho naštudoval režisér Emil Hižnay podľa scenára Petra Vrlíka. Zahrali ho v piatok popoludní pred starou evanjelickou farou. Ešte predtým zaspieval Učiteľský spevokol Tatran a evanjelický spevokol zo Závažnej Poruby.
Oslavy 200. výročia narodenia M. M. Hodžu sa skončili v nedeľu večer hudobno-poetickým pásmom v evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši.
V rámci osláv sa uskutočnili viaceré sprievodné podujatia, populárno-náučný seminár pre študentov a pedagógov v Evanjelickom gymnáziu J. Tranovského, prednášky v Liptovskom múzeu v Ružomberku a mnohé ďalšie.
Umrel utrápený
M. M. Hodža bol ideológom a organizátorom slovenského národného hnutia, kňazom, spisovateľom, propagátorom spisovnej slovenčiny, vzdelanosti a dobrých mravov, zakladal aj spolky miernosti. Vydal Šlabikár a prvú čítanku pre slovenské evanjelické školy, do Evanjelického spevníka prispel 43 piesňami.
Na pomníku pred evanjelickým kostolom v Liptovskom Mikuláši, v ktorom kázal, je vyrytý aj epitaf, ktorý si napísal sám: „Narodil sa, trpel pod uhorským panstvom, umrel, utrápený ľudu svojho manstvom.“
