Deväťdesiatjedenročný Ján Račko z Pribyliny si z mladých liet pamätá, že voda z doliny zo dva razy udrela do dediny. To ešte nestál tajch, a tak sa rozliala po Vesníku a Plave, miestnych častiach obce.
„Plav dostal meno práve podľa neplechy, čo narobila voda. Naplavila drevo, strhané stromy, štrk aj skaly, a tak priestor za terajšou hlavnou cestou dostal meno Plav,“ vysvetlila Libuša Móresová, starčekova dcéra.
Ján Račko si zaspomínal aj na to, ako chlapi z dediny stavali v tridsiatych rokoch priehradný múr v úzkom priestore medzi dvoma kopcami:
„Na stavbu odstreľovali skaly naokolo. My, pribylinskí mládenci, sme tam chodievali na bicykloch. Kamene sme kus obrobili a richtovali na štemovanie do steny.“
Od roku 1935, keď bol postavený tajch v strednej časti Úzkej doliny nad Pribylinou, nebezpečenstvo záplav sa nezdalo také veľké. Priehradný múr zachytával vodu z Račkovho potoka aj topiacich sa snehov na okolitých vrchoch.
Ľudia z dediny chodili strážiť
Hoci sa tajchy, vodné nádrže, v prevažnej miere stavali za účelom získania energetických zdrojov pre ťažbu a úpravu rúd, deväťdesiatnik z Pribyliny tvrdí, že nádrž v Úzkej doline mala za cieľ len zadržiavať vodu:
„Nikdy sa pod múrom tajchu drevo z doliny nesplavovalo. Tajch nás chránil pred povodňami.“
V päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď znova prišli dažde, tajch nad Pribylinou sa tak naplnil, že ho chodili ľudia z dediny strážiť. Aj v neskorších rokoch sa pod náporom vody nádrž napĺňala tak, že zaplavovala chodník smerom na rázcestie Račkovej a Jamníckej doliny.
Voda strašlivo hučala a aj dnes, v čase veľkých dažďov hučí, ozvena vrchov v uzučkej doline hukot ešte viac zväčšuje. Tajch si však vždy plnil svoju úlohu dôsledne, dedinu voda nezaplavila. Aj keď situácia občas vyzerá hrozivo.
Otvory v priehradnom múre stále chŕlia vodu
V súčasnosti vysoká hrádza tajchu zarastá trávou, na jej pravej strane začínajú vypadávať kamene a dno nádrže pomaly zanášajú usadeniny.
Po jej okrajoch sa nachádza množstvo naplavených konárov či celých stromov obielených horskou riavou. Cez dva spodné otvory v hrádzi sa však voda stále s hukotom valí.
Tajch postavili urbárnici z kameňov a malty
Viac o tajchu v Úzkej doline povedal Pavel Machava, manažér pre mediálne vzťahy Slovenského vodohospodárskeho podniku: „Ide o tajch, teda umelú vodnú nádrž, v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý je postavený na vodnom toku Račková. Tento potok, ktorého dĺžka je takmer dvanásť kilometrov, je zaradený medzi vodohospodársky významné toky a využíva sa ako vodárenský zdroj na odbery vody na pitné účely.
Tajch sa nachádza v riečnom kilometri 4,55 a podľa dostupných informácií ho postavili urbárnici z Pribyliny niekedy pred II. svetovou vojnou."
Hrádza tajchu je vybudovaná z kameňa a cementovej malty a jej úlohou bolo, podľa slov P. Machavu, zadržiavať vodu pri veľkých vodách, ochraňovať rieku pred naplavovaním riečnych nánosov a spomaľovať tok koryta, aby sa nevybrežoval a nevytváral si nové riečištia po každej veľkej vode.
Existuje historická fotografia múra
„Žiaľ, Slovenský vodohospodársky podnik nedisponuje žiadnou technickou dokumentáciou tohto tajchu," zakončil manažér. Ako zaujímavosť ponúkol redakcii jednu historickú fotografiu tajchu zo začiatku jeho profesionálnej dráhy.
