Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Dechtárci sa stretávajú dvakrát za rok

Jednou z obcí, ktoré zanikli pri budovaní vodného diela Liptovská Mara, boli aj Dechtáre. Zachoval sa iba známy salaš.

Chlapi  na letnom stretnutí uvarili  guláš, pomáhali im aj ženy.Chlapi na letnom stretnutí uvarili guláš, pomáhali im aj ženy. (Zdroj: (BVK))

„Stál na konci dediny, asi päťdesiat metrov od posledného domu. Boli pri ňom ovce a na halušky, syr aj žinčicu chodili do neho domáci aj turisti. Keď išli stavať priehradu, salaš rozobrali a preniesli na súčasné miesto. Odvtedy sa veľmi zmenil, viackrát ho prestavali, ale časť je pôvodná,“ povedala Božena Paukovčeková, rodáčka z Dechtár.

Je jednou z hlavných organizátoriek stretnutí Dechtárcov, ktoré sa konajú dvakrát za rok.

Stretávajú sa v zime aj lete

V zime sa schádzajú na tak-zvaných susedských zábavách v Liptovskom Mikuláši a v lete na stretnutiach rodákoch. Pôvodne bývali v dechtárskom háji, ktorý volajú Kutlíkovie, v posledných rokoch sa stretávajú v Kultúrnom dome v Demänovej. Tento rok sa ich zišlo v Demänovej 72.

„Rôčky nám pribúdajú, počasie je nestále a pod strechou je pohodlnejšie. Na stretnutiach vždy máme prípitok, podáva sa guláš, káva , nealko a býva aj muzika. Manžel našej rodáčky Ján Halahija priniesol prehrávač a púšťal pesničky z našej mladosti. Pospomínali sme na staré časy, zaspievali si a niektorí, veru, odložili palice a aj si zatancovali,“ zaspomínala na letné stretnutie B. Paukovčeková.

Hneď by sa vrátili

Na stretnutí nechýbal ani dechtársky richtár. Dlhé roky ním bol Ján Jurkovič, potom Ján Krajči, v súčasnosti je richtárom Milan Grešo. „Keď dedinu búrali, mal som dvanásť rokov. Prežil som v nej krásne detstvo a nikdy na ňu nezabudnem. Odchádzali sme s ťažkým srdcom, hneď by som sa do nej vrátil," povedal M. Grešo.

Na stretnutia chodieva pravidelne aj Zdeno Šlauka zo Žiliny, ktorý bol spolu s Rudolfom Kubáňom iniciátorom prvého stretnutia Dechtárcov.

„Bolo hneď nad priehradou v dechtárskom háji, stretlo sa nás asi tristo, hrala hudba. Na Dechtáre mám nádherné spomienky. Váh bol vtedy krásny a čistý, premávali po ňom plte, zvážali drevo. Na salaši varili výborné halušky, teraz mi už tak nechutia.“

V erbe mali plť a veslá

Prvá zmienka o obci Dechtáre pochádza z 13. storočia, keď sa začala rozširovať výroba dechtu. Od neho dostala obec pomenovanie. Decht je tekutina na napúšťanie a impregnovanie dreva, ktorá sa získavala destiláciou zo živíc ihličnatých stromov, niekedy aj brezy. Výrobky dechtárov slúžili všade tam, kde sa drevo stretalo s vodou, napríklad, pri výrobe pltí, člnov aj mostov.

Dedina mala dve časti – Nižné a Vyšné Dechtáre. Obyvatelia sa zaoberali obrábaním poľnohospodárskej pôdy, chovom oviec a pltníčením. V obecnom erbe mali plť, dve skrížené veslá a korunu.

„Dominantou obce bol kaštieľ, v ktorom sídlila rodina Kubínyovcov. Neskôr sa datuje zmienka o majetnej rodine Rakovskovcov, ktorej majetok odkúpila v 19. storočí rodina Kutlíkovcov. Kutlíkovci vlastnili, okrem kaštieľa s veľkou záhradou, aj množstvo polí a statku. Súčasná staršia generácia sa ešte na nich pamätá, lebo odpracovala mnoho dní do roka na panskom,“ priblížil históriu obce Z. Šlauka.

Sami vyrábali kvádre

V Dechtároch bola kedysi aj tehelňa, mlyn aj píla. V roku 1930 v obci zriadili štátnu ľudovú školu a roku 1938 si postavili kultúrny dom. O tom, ako ho stavali, kedysi porozprával dnes už nebohý Rudolf Kubáň:

„Vo Vyšných Dechtároch bola krčma, ale Nižné nevynikali ničím zvláštnym. Keď chceli ísť z Nižných na pivo, museli ísť do Vyšných. Tak si raz povedali, že keď si dokázali v Sokolčiach postaviť kultúrny dom, skúsia to aj oni.

Najviac sa o to pričinila Občianska beseda, v ktorej boli ľudia zapálení pre divadlo a nebolo zimy, kedy by neodohrali aspoň dve-tri predstavenia. Tridsaťtri ľudí z Nižných Dechtár sa poskladalo po tisíc korún, čo bolo v tých časoch veľa peňazí, a začali stavať. Štrk vozili z Pisárky na vozoch, zapriahali kone, kravy, kto čo mal a sami vyrábali kvádre.

Na slávnostnom otvorení kultúrneho domu zahrala dychovka z Ploštína, prišli ľudia zo susedných obcí. Keď Dechtáre zanikli, kultúrny dom rozobrali a postavili vraj z neho tri súkromné rodinné domy v Ondrašovej. V Dechtároch pri zvonici bola aj požiarna zbrojnica a mali v nej krásnu ručnú striekačku, len sa tak blýskala. Nikto nevie, kam sa podela.“

Ľudia akoby prestali žiť

Rozmach obce zabrzdila druhá svetová vojna. Po nej skončení sa opäť začala rozvíjať. V roku 1949 zaviedli do dediny elektrinu a počet obyvateľov stúpal, rozvíjala sa kultúra aj šport. V roku 1960 žilo v 81 domoch 340 obyvateľov. Nižná časť sa spojila s Vyšnou a zmenil sa aj názov obce na Dechtáre.

„V čase najväčšieho rozkvetu obce prišla ako hrom z jasného neba správa, že dedina zanikne a chotár zaplavia vody veľkej vodnej nádrže.

Všetko sa postupne začalo zastavovať a ľudia akoby prestali žiť. Život narušili stavebné stroje a bagre, ktoré sa najskôr zahryzli do rodnej hrudy za riekou Váh. Sedemdesiate roky 20. storočia priniesli na obec skazu ako na Sodomu a Gomoru. Začali rúcať rodinné domy, nadobudnuté mozoľmi pracovitých rúk a radosť z predchádzajúcich rokov vystriedali slzy,“ zaspomínal Z. Šlauka.

Naposledy videli Dechtárci svoj rodný grunt a pozostatky svojej obce v roku 1975. Museli si nájsť nové domovy a zvyknúť si na iné prostredie.

Aj keď sa rozpŕchli do všetkých kútov Slovenska, na svoju rodnú obec nezabudli a na stretnutia sa tešia. „Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať organizačnému výboru stretnutí za vydarené akciea vysloviť presvedčenie, že budú pokračovať aj ďalej,“ dodal Z. Šlauka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 479
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 988
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 247
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 390
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 11 750
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 055
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 069
  9. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 9 901
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 893
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Prípravy na Kysuciach v plnom prúde, testovať sa bude aj v reštaurácii či v kolkárni

Sme na jednej lodi, musíme sa zomknúť, hovorí starosta Čierneho.

V Lučenci hľadajú posily do tímov v celoplošnom testovaní, denná odmena je 70 eur

Záujemcovia sa môžu hlásiť do pondelka 26. októbra do 9.00 hod.

Už ste čítali?