Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Dechtárci sa stretávajú dvakrát za rok

Jednou z obcí, ktoré zanikli pri budovaní vodného diela Liptovská Mara, boli aj Dechtáre. Zachoval sa iba známy salaš.

Chlapi  na letnom stretnutí uvarili  guláš, pomáhali im aj ženy.Chlapi na letnom stretnutí uvarili guláš, pomáhali im aj ženy. (Zdroj: (BVK))

„Stál na konci dediny, asi päťdesiat metrov od posledného domu. Boli pri ňom ovce a na halušky, syr aj žinčicu chodili do neho domáci aj turisti. Keď išli stavať priehradu, salaš rozobrali a preniesli na súčasné miesto. Odvtedy sa veľmi zmenil, viackrát ho prestavali, ale časť je pôvodná,“ povedala Božena Paukovčeková, rodáčka z Dechtár.

Je jednou z hlavných organizátoriek stretnutí Dechtárcov, ktoré sa konajú dvakrát za rok.

Stretávajú sa v zime aj lete

V zime sa schádzajú na tak-zvaných susedských zábavách v Liptovskom Mikuláši a v lete na stretnutiach rodákoch. Pôvodne bývali v dechtárskom háji, ktorý volajú Kutlíkovie, v posledných rokoch sa stretávajú v Kultúrnom dome v Demänovej. Tento rok sa ich zišlo v Demänovej 72.

„Rôčky nám pribúdajú, počasie je nestále a pod strechou je pohodlnejšie. Na stretnutiach vždy máme prípitok, podáva sa guláš, káva , nealko a býva aj muzika. Manžel našej rodáčky Ján Halahija priniesol prehrávač a púšťal pesničky z našej mladosti. Pospomínali sme na staré časy, zaspievali si a niektorí, veru, odložili palice a aj si zatancovali,“ zaspomínala na letné stretnutie B. Paukovčeková.

Hneď by sa vrátili

Na stretnutí nechýbal ani dechtársky richtár. Dlhé roky ním bol Ján Jurkovič, potom Ján Krajči, v súčasnosti je richtárom Milan Grešo. „Keď dedinu búrali, mal som dvanásť rokov. Prežil som v nej krásne detstvo a nikdy na ňu nezabudnem. Odchádzali sme s ťažkým srdcom, hneď by som sa do nej vrátil," povedal M. Grešo.

Na stretnutia chodieva pravidelne aj Zdeno Šlauka zo Žiliny, ktorý bol spolu s Rudolfom Kubáňom iniciátorom prvého stretnutia Dechtárcov.

„Bolo hneď nad priehradou v dechtárskom háji, stretlo sa nás asi tristo, hrala hudba. Na Dechtáre mám nádherné spomienky. Váh bol vtedy krásny a čistý, premávali po ňom plte, zvážali drevo. Na salaši varili výborné halušky, teraz mi už tak nechutia.“

V erbe mali plť a veslá

Prvá zmienka o obci Dechtáre pochádza z 13. storočia, keď sa začala rozširovať výroba dechtu. Od neho dostala obec pomenovanie. Decht je tekutina na napúšťanie a impregnovanie dreva, ktorá sa získavala destiláciou zo živíc ihličnatých stromov, niekedy aj brezy. Výrobky dechtárov slúžili všade tam, kde sa drevo stretalo s vodou, napríklad, pri výrobe pltí, člnov aj mostov.

Dedina mala dve časti – Nižné a Vyšné Dechtáre. Obyvatelia sa zaoberali obrábaním poľnohospodárskej pôdy, chovom oviec a pltníčením. V obecnom erbe mali plť, dve skrížené veslá a korunu.

„Dominantou obce bol kaštieľ, v ktorom sídlila rodina Kubínyovcov. Neskôr sa datuje zmienka o majetnej rodine Rakovskovcov, ktorej majetok odkúpila v 19. storočí rodina Kutlíkovcov. Kutlíkovci vlastnili, okrem kaštieľa s veľkou záhradou, aj množstvo polí a statku. Súčasná staršia generácia sa ešte na nich pamätá, lebo odpracovala mnoho dní do roka na panskom,“ priblížil históriu obce Z. Šlauka.

Sami vyrábali kvádre

V Dechtároch bola kedysi aj tehelňa, mlyn aj píla. V roku 1930 v obci zriadili štátnu ľudovú školu a roku 1938 si postavili kultúrny dom. O tom, ako ho stavali, kedysi porozprával dnes už nebohý Rudolf Kubáň:

„Vo Vyšných Dechtároch bola krčma, ale Nižné nevynikali ničím zvláštnym. Keď chceli ísť z Nižných na pivo, museli ísť do Vyšných. Tak si raz povedali, že keď si dokázali v Sokolčiach postaviť kultúrny dom, skúsia to aj oni.

Najviac sa o to pričinila Občianska beseda, v ktorej boli ľudia zapálení pre divadlo a nebolo zimy, kedy by neodohrali aspoň dve-tri predstavenia. Tridsaťtri ľudí z Nižných Dechtár sa poskladalo po tisíc korún, čo bolo v tých časoch veľa peňazí, a začali stavať. Štrk vozili z Pisárky na vozoch, zapriahali kone, kravy, kto čo mal a sami vyrábali kvádre.

Na slávnostnom otvorení kultúrneho domu zahrala dychovka z Ploštína, prišli ľudia zo susedných obcí. Keď Dechtáre zanikli, kultúrny dom rozobrali a postavili vraj z neho tri súkromné rodinné domy v Ondrašovej. V Dechtároch pri zvonici bola aj požiarna zbrojnica a mali v nej krásnu ručnú striekačku, len sa tak blýskala. Nikto nevie, kam sa podela.“

Ľudia akoby prestali žiť

Rozmach obce zabrzdila druhá svetová vojna. Po nej skončení sa opäť začala rozvíjať. V roku 1949 zaviedli do dediny elektrinu a počet obyvateľov stúpal, rozvíjala sa kultúra aj šport. V roku 1960 žilo v 81 domoch 340 obyvateľov. Nižná časť sa spojila s Vyšnou a zmenil sa aj názov obce na Dechtáre.

„V čase najväčšieho rozkvetu obce prišla ako hrom z jasného neba správa, že dedina zanikne a chotár zaplavia vody veľkej vodnej nádrže.

Všetko sa postupne začalo zastavovať a ľudia akoby prestali žiť. Život narušili stavebné stroje a bagre, ktoré sa najskôr zahryzli do rodnej hrudy za riekou Váh. Sedemdesiate roky 20. storočia priniesli na obec skazu ako na Sodomu a Gomoru. Začali rúcať rodinné domy, nadobudnuté mozoľmi pracovitých rúk a radosť z predchádzajúcich rokov vystriedali slzy,“ zaspomínal Z. Šlauka.

Naposledy videli Dechtárci svoj rodný grunt a pozostatky svojej obce v roku 1975. Museli si nájsť nové domovy a zvyknúť si na iné prostredie.

Aj keď sa rozpŕchli do všetkých kútov Slovenska, na svoju rodnú obec nezabudli a na stretnutia sa tešia. „Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať organizačnému výboru stretnutí za vydarené akciea vysloviť presvedčenie, že budú pokračovať aj ďalej,“ dodal Z. Šlauka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 794
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 518
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 209
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 474
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 809
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 604
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 271
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 118
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 934
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 873
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Liptovský Hrádok rozšíri možnosť otestovať sa o ďalšie odberové miesta

Mesto Liptovský Hrádok rozširuje možnosť bezplatného testovania antigénovými testami na ochorenie COVID-19.

Ilustračné foto

V liptovskom prípravnom derby sa hral slušný futbal

MFK Ružomberok remizoval s MFK Tatran Liptovský Mikuláš 2:2.

Prípravné stretnutie víťaza nemalo.
AKTUALIZOVANÉ: 18.1.2021 o 08:35

Kde a ako sa objednať na antigénové testovanie na Liptove

Štyri odberné miesta na antigénové testovanie už fungujú na časenku.

Ilustračné foto.

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Už ste čítali?