RUŽOMBEROK. Slovenskí pamiatkari našli dosiaľ iba jeden odtlačok ľudskej ruky v stene v Trenčíne. Datujú ho až do obdobia praveku. Nedávno k nemu pribudol unikátny podpis majstra, ktorý postavil gotický kostol v Hrboltovej.
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej má jadro z 13. storočia. Jeho svätyňu pripojili k novému kostolu v roku 1827 a využívala sa ako kaplnka Božieho hrobu.
Oficiálne sa teda kostol datuje od roku 1830, keď dostavali novšiu časť. Hoci historici vedeli, že je oveľa starší, priamy dôkaz o veku kostola neexistoval.
Vek zistia z letokruhov v šindľoch
„Vedeli sme o tom, že kostol je starý, len sme nevedeli, čo je pod omietkami,“ začal s rozprávaním o tajomstvách histórie kostola v Hrboltovej miestny kňaz Peter Olexák.
Reštaurátorom sa podarilo nájsť hneď niekoľko dôkazov, ktoré gotický kostol v Hrboltovej posúvajú dátumom postavenia k najstarším liptovským kostolom v Ludrovej a Martinčeku.
V klenbách objavili zvyšky drevených šindľov, vďaka ktorým bližšie určia vek kostola.
„Pamiatkový úrad požiadal o expertízu laboratórium v Čechách. Z letokruhov dokážu zistiť, kedy bol spílený strom, z ktorého vyrobili šindle. Na výsledky dendrologického výskumu ešte čakáme,“ priblížil správca farnosti.
Dvanásť krížov potvrdzuje, že kostol vysvätil biskup
V Božom hrobe, teda pôvodnej gotickej svätyni, sa nachádza barokový oltár, ktorý chceli zrekonštruovať. Stena za ním bola zničená, Pamiatkový úrad ju nariadil opraviť a urobiť reštaurátorský prieskum.
Reštaurátori sa v kostole udomácnili a krok po kroku odhaľovali tajomstvá kostola, ktoré vyrážajú dych.
„Reštaurátor našiel maľbu z roku 1827 s jednoduchým vavrínovým vzorom. To avšak nekorešpondovalo s odhadovaným vekom kaplnky, tak hľadali ďalej. Keď oškriabali novú omietku, objavili prvý konsekračný kríž,“ opísal Olexák a zároveň dodal, že neskôr odkryli ďalšie dva.
Prítomnosť konsekračného kríža znamená, že kostol vysvätil biskup a svojho času mal veľký význam. „Predpokladáme, že krížov bolo dvanásť, pretože sú umiestnené husto vedľa seba,“ doplnil Olexák.
Majster sa podpísal na dôležité miesto
Nad jedným z troch krížov našli reštaurátori ďalší výnimočný objav. Po postupnom odkrývaní omietky sa pred nimi začali črtať jasné kontúry ľudskej ruky.
„Je zaujímavé, že majster sa podpísal doslova vlastnou rukou. V niektorých kostoloch sa zvykli podpísať odtlačením murárskej varechy, preto je objav v Hrboltovej unikátny. Tento človek to dokonca urobil na dôležitom mieste, tesne nad krížom. Murári totiž zanechávali svoj podpis na skrytých miestach,“ povedal Olexák.
Ak výskum šindľov, ktoré našli v klenbách, potvrdí odhady pamiatkarov, znamená to, že človek nechal v stene jedinečnú stopu, ktorá pretrvala 750 rokov. Správca farnosti sa preto zamyslel: „Občas sa pýtam, aké stopy zanecháme v živote my? Kto sa o nás niečím oprie o stovky rokov neskôr tak, ako sa teraz opierame do tejto dlane?“
Steny vyrovnávali vlastnými rukami
Povrch steny v gotickej svätyni je hrboľatý, dokonca vidieť aj denné vrstvy, teda miesta, kde murári s prácou skončili a druhý deň, po zaschnutí, pokračovali ďalej.
„Gotická omietka nebola rovná, pretože murári pri stavaní steny nepoužívali na zahladenie latu, tá je vynálezom neskoršej doby. Jednoducho stenu vyrovnali rukami,“ vysvetlil správca hrboltovskej farnosti.
Po odstránení omietky našli aj gotický portál, ktorý slúžil ako vchod do sakristie, ktorú postavili súčasne s pôvodným kostolom.
Reštaurátor Juraj Maták to označil za zaujímavé, pretože dva gotické liptovské kostoly v Ludrovej a Martinčeku majú tiež sakristie, ale tie boli dostavané neskôr.
Vstup do Božieho hrobu, teda pôvodnej svätyne gotického kostola, má tvar lomeného oblúka.
„Predpokladáme, že pôvodný kostol bol taký dlhý, ako je dnes široký. Ak by sme robili ďalší reštaurátorský prieskum, domnievame sa, že na protiľahlej stene môžeme nájsť portál, vchod do kostola. Presne tak by mala byť aj správna orientácia chrámu s vchodom zo západu a svätyňou na východe,“ dodal Olexák.
Ministerstvo im s peniazmi nepomohlo
Na obnovu svätyne a jej reštaurátorský výskum putovalo zatiaľ 12 500 eur. Hrboltovská farnosť musela rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky hradiť z vlastných zdrojov, aj keď žiadala o pomoc ministerstvo kultúry a mesto.
Vnútro kostola svätej Kataríny Alexandrijskej dnes pripomína menšie stavenisko. Sväté omše zatiaľ kňaz slúži v provizórnych podmienkach starej školy.
„S rekonštrukčnými prácami by mali skončiť na konci novembra, aby mohli veriaci sláviť odpustovú slávnosť v plnej kráse vo vynovenom kostole,“ uzavrel Olexák.
