LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Aj keď sú obrazy len výstrižkom skutočného pohľadu a ohraničujú ich drevené rámy, krajina a príroda Pavla Petráša ďaleko presahuje pevný rozmer. Vlniace sa končiare a lúky, ktoré vyfarbujú slnko či mračná, preskakujú rámy. Ich línie prúdia ďalej, do nekonečna.
V jeho tvorbe prevláda príroda. Každý obraz nesie podpis nielen autora, ale najmä kriviek Liptova. Kraj medzi tatranskými hradbami ho očaril na prvý pohľad, keď pred viac ako polstoročím opustil rodnú Prievidzu.
„Liptov ma okúzlil. Zrazu som videl masívy hôr, ktoré v Prievidzi nie sú. Doslova ma ohúrili tým, aké boli obrovské,“ opísal prvý dotyk s Liptovom Pavol Petráš. Okolitá krajina je pre neho, ako sám hovorí, nevyčerpateľné žriedlo farieb, tieňov a pohľadov.
Dve ceny k okrúhlym narodeninám
V lete oslávil autor osemdesiat rokov. Možno aj trochu symboliky sa nesie v tom, že práve nedávno dostal dve prestížne ocenenia za celoživotné pôsobenie. Matica Slovenská uznala Zlatou medailou Petrášov podiel na zachovávaní kultúrneho dedičstva v matičiarskych radoch. Predstavitelia Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši mu odovzdali medailu doma v priestoroch Galérie P&P.
Druhé uznanie doterajšieho pôsobenia, cenu primátorky mesta Prievidza, dostal pri príležitosti jubilejnej výstavy s názvom Návrat domov na Bojníckom zámku.
Pavel Petráš má za sebou 150 samostatných výstav a ďalších tristo kolektívnych prezentácií. Azda každý kút Slovenska obdaroval jednou zo svojich 84 drevených plastík. Jeho obrazy obdivujú ľudia po celom svete, šesť z nich dokonca aj v Indii.
Od roku 2006 vystavuje v Bratislavskej Incheba Expo Aréne vo VIP sále výstavu s názvom Liptovské expresie.
Liptovské kopce tvaruje slnko
Pavla Petráša možno označiť hneď niekoľkými prívlastkami. Umelec samouk, vojak výtvarník alebo všestranný autor. Nemá umelecké vzdelanie, vyštudoval vojenskú školu v Liberci, no už ako malý chlapec rád nechával ceruzku tancovať po papieri. Všetko, čo ukazuje v svojich dielach, vychádza priamo z pocitu, ktorý zažíva pri pohľade na svet okolo seba.
Pomocnú ruku mu podala Ester Martinčeková-Šimerová, ktorá ho zároveň trpezlivo voviedla do profesionálnej tvorby a priestorov galérií. Okrem nej ovplyvnili Petrášovo smerovanie Mikuláš Štalmach, Vojtech Mensatoris, Fero Kráľ, Ján Kamhal a umelecký sochár Alfonz Groma.
Najradšej maľuje Nízke Tatry
Často chodil do prírody študovať liptovskú krajinu. Keď vyšiel na ktorýkoľvek kopec, stojan otáčal do všetkých strán, pretože vždy bolo čo namaľovať a vždy sa mu odhaľovala iná scenéria.
„Krajinu, ktorú vidím, obdivujem a monumentalizujem. Tým ju vlastne povznášam. Ani jeden obraz toho istého, ktorý som namaľoval, sa nepodobá na ten predošlý, aj keď sa motív opakuje. No z každého cítiť, ktorý masív či ročné obdobie som zachytili,“ vysvetlil umelec.
Niet azda jediného obrazu, na ktorom by sa aspoň v pozadí neukazovali Poludnica, Choč, Kriváň, Siná, Mních. Najradšej ale maľuje Nízke Tatry, pretože mu tvarom pripomínajú bochníky chleba, miesto, kde cíti domov.
Na otázku, či je v Liptove ešte stále čo maľovať pri takom množstve obrazov, ktoré nesú Petrášov podpis, sa umelec pousmial: „Pravdaže, slnko a tiene kopce tvarujú a tie preto vyzerajú stále inak. Človek prichádza do kontaktu s novými poznatkami, skúsenosťami, pohľadmi, ktoré formujú jeho vnímanie sveta. Dokonca, menia sa aj technológie a materiály, ktoré sa v umení využívajú,“ povedal Petráš.
Posadnutý vlnením rieky a riavy
Ocenenia, ktoré nedávno pribudli do Petrášovej zbierky, zdobia priestory jeho súkromnej galérie. Keďže je jeho tvorba úzko spätá s prírodou, časť galérie sa nachádza pod klenbou jasnej oblohy.
Dotvárajú ju stromy a kvety, o ktoré sa stará umelcova manželka. Vietor, ktorý sa rád zatúla pomedzi sochy a obrazy, naráža aj na spiežovce, ktoré Pavlovi Petrášovi darovali bačovia z takmer všetkých salašov, ktoré navštívil počas potuliek Liptovom.
V súčasnosti pracuje na drevených plastikách, ktoré zachytávajú tok rieky. „Som posadnutý vodou, riavou, bystrinkami, jej vlnením,“ vyznal sa Petráš.
Keď otvára drevo, vidí v ňom jas dúhových farieb. „Zvádza ma k emotívnemu podaniu, dávam do neho náboj, aby nebolo obyčajné,“ vysvetlil umelec.
Svoje najnovšie počiny, veľkoformátovú Liptovskú krajinu, vystavuje Pavel Petráš starší v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
