LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Originálny park v Belanskej štvrti ponesie meno Jána Xavera Girsíka, prefekta hrádockého panstva, ktorý sa významnou mierou podpísal pod rozvoj miestneho lesníctva.
Girsíkov park mladých je jedinečný v tom, že nápad vzišiel z iniciatívy mesta Liptovský Hrádok, ale s jeho myšlienkou sa stotožnili študenti Strednej odbornej školy elektrotechnickej. Prevzali ho v nezmenenej podobe a pod dohľadom učiteľky Marty Hochmalovej žiadali o finančnú dotáciu z ministerstva školstva, ktoré im vyhovelo. O jeho konečnú podobu sa však postarajú študenti všetkých hrádockých stredných škôl.
História žije v názvoch ulíc a častí mesta
„Podporili sme činnosť mladých ľudí, pretože je v súlade s naším záujmom byť mestom zelene a mladých,“ povedal Branislav Tréger, primátor Liptovského Hrádku.
Tým, že ho pomenovali podľa významnej osobnosti hrádockých dejín, chcú oživiť históriu mesta. „V miestnych dejinách hľadáme motiváciu pre pomenovanie ulíc, parkov a námestí, čím ju stále oživujeme,“ dodal Tréger.
Meno Jána Girsíka už vŕta v hlave mnohým Hrádočanom. „Ľudia na pomenovanie parku reagujú a pýtajú sa, kto to vlastne bol a aké miesto zastával v našej histórii,“ povedala Danica Žiaková z hrádockého mestského úradu.
Okrem dominantného stromu mesta, ktorým bude lipa, prváci zo štyroch stredných škôl už začiatkom novembra zasadia aj vlastné stromy.
„Park chceme využívať aj na to, aby v ňom prebiehali imatrikulácie študentov a každá škola zasadí svoj strom,“ vysvetlila zámer Žiaková.
Výsadba nemá byť samoúčelná, študenti nebudú len pestovať stromy, ale najmä vzťah k parku a mestu. „Do Liptovského Hrádku chodia aj študenti z iných miest, takto ich spojíme s miestom, kde študovali. Veríme, že vždy, keď sa vrátia, pocítia akúsi spolupatričnosť,“ doplnila Žiaková.
Ľudia nebudú chodiť naokolo
Na prvú fázu dostala elektotechnická škola 3-tisíc eur z grantu ministerstva školstva, časťou peňazí pomohlo aj mesto.
Park, ktorý postavia pri kultúrnom dome, zaberie plochu približne 1200 metrov štvorcových. Pokiaľ sa mestu podarí získať ďalšie peniaze, park by doplnili drevenou plastikou Jána Girsíka a informačnými tabuľami.
Hrádočania sa obávajú, že park vytvorí bariéru a nebudú môcť využívať chodníky, ktoré si prirodzene vytvorili naprieč zelenou plochou.
„Ľudia dnes majú potrebu si všetko skracovať, takže chodníky zachováme tak, ako si zvykli a park bude priechodný,“ doplnila Žiaková.
