KRÁĽOVA LEHOTA. Aj keď sa pohreby spájajú so slzami a smútkom, pri ukladaní urny Kristy Bendovej na cintorín v Kráľovej Lehote to neboli čierne myšlienky, ktoré sa niesli ovzduším. Azda najviac sa skloňovali slová úcty a radosti z návratu na miesto, kde slovenská spisovateľka uzrela svetlo sveta a prežila detstvo.
Krista Bendová zomrela v roku 27. januára 1988 v deň svojich 65-tych narodenín. Pochovali ju v Slávičom údolí v Bratislave a po 23 rokoch sa vrátila do rodnej Kráľovej Lehoty.
„Tam, kde sa človek narodil, navždy zanecháva svoje korene a nesie si svoju rodnú hrudu v srdci,“ zdôraznil pri slávnostnom akte starosta Kráľovej Lehoty Vladimír Kapríni.
V Kráľovej Lehote trávila s rodinou leto
Myšlienka prevozu pozostatkov Kristy Bendovej sa zrodila v hlave jej syna Juraja Kostru, ktorý žije v Uherskom Hradišti a pracuje ako vedúci katedry matematiky na tamojšej univerzite.
„O matkin hrob nebolo v Bratislave veľmi postarané. Milovala Liptov, túto krajinu a ľudí, ktorí v nej žili. To, že je teraz opäť v Kráľovej Lehote, je pre mňa úžasné a rovnaké by to bolo aj pre ňu,“ povedal syn Juraj.
Pred viac ako polstoročím si kúpila Bendová v rodnej dedine chalúpku, teraz ju navštevuje syn.
„Počas svojho života sa sem rada vracala. Chodili sme do Liptova pravidelne na letné prázdniny. Chalupa nám zostala, budem do Kráľovej Lehoty chodiť na matkin hrob,“ dodal Juraj Kostra. „Som si istý, že nielen obec, predstavitelia Červeného kríža a miestneho odboru Matice slovenskej, aj my, obyvatelia, sa budeme príklade starať o jej hrob, aby neupadol do zabudnutia,“ prisľúbil Kapríni.
Rodná izba v budove železničnej stanice
Slávnostný akt usporiadali miestny obecný úrad v spolupráci s farnosťou. Urnu preniesol z Domu smútku k pomníku v tvare otvorenej knihy šesťročný vnuk spisovateľky.
Krista Bendová našla teda miesto posledného odpočinku v Kráľovej Lehote. Starosta odhaduje, že do dvoch rokov by mohli zriadiť expozíciu jej rodného domu.
„Sme radi a hrdí, že po 23 rokoch sa naša veľká rodáčka vrátila domov. Rokovali sme s predstaviteľmi Železníc Slovenskej republiky, pretože sa narodila v železničiarskej rodine, ktorá bývala v budove železničnej stanice. Dohodli sme sa, že tu zriadime rodnú izbu Kristy Bendovej z kníh, ktoré vydala a predmetov zaznamenávajúcich časy, v ktorých vyrastala,“ vysvetlil starosta.
Opice z police boli traja synovia
Krista Bendová sa vydala za básnika Jána Kostru a narodili sa im traja synovia. Manželstvo dlho nevydržalo, spisovateľka sa o chlapcov starala sama. Jeden z nich pôsobil ako ekonóm a druhý bol zverolekár.
Námety čerpala Krista Bendová neraz aj zo života svojich detí.
„Občas nám čítala, no väčšinou sme si jej príbehy vypočuli v rozhlase. Bolo to pre nás ťažké, museli sme byť večer ticho, pretože matka pracovala najmä v noci,“ opísal syn Juraj, ktorý prezradil, že nezabudnuteľná kniha Opice z našej police bola práve o nich, troch synoch Kristy Bendovej.
„Nehneval som sa, že matka písala o nás. Skôr ma mrzelo, keď mi za to sľúbila živú opicu a ja som dostal iba plyšovú,“ spomínal Kostra.
Hoci v ich žilách prúdi po oboch rodičoch spisovateľská krv, ani jeden zo synov sa nevydal na túto cestu.
„Nechávala nám voľnosť a skôr sa snažila viesť nás od literatúry preč,“ prezradil syn Juraj. Krista Bendová sa totiž netajila nesúhlasným postojom voči vtedajšiemu režimu.
Politické rozbroje na poli literatúry, podľa uvažovania syna Juraja, priviedli Kristu k tomu, aby ich od spisovateľského pera držala čo najďalej.
Život jej strpčovali problémy s pľúcami
Krista Bendová bojovala so zdravotnými problémami, trápili ju pľúca a priedušky. Preto nedoštudovala slovenský a ruský jazyk ani dramatickú akadémiu. Po zdĺhavom liečení nastúpila do vydavateľstva a pracovala aj vo Zväze slovenských spisovateľov, neskôr sa venovala iba písaniu. Pľúca a priedušky ju nepočúvali ani vo vyššom veku, a keď si zlomila nohu, jej zdravie sa zlomilo úplne.
Za svoju prácu získala veľa významných ocenení, je držiteľkou Ceny Fraňa Kráľa, najvyššieho uznania pre autorov detskej literatúry. Napísala takmer 50 kníh, medzi jej najznámejšie diela patria Opice z našej police, príbehy Osmijanka, či Bola raz jedna trieda.
Obľúbené príbehy o Osmijankovi sa spájajú s číslom osem, ktoré symbolizuje nové začiatky, nový život. Adriana Nitranová z autorskej spoločnosti sa pri urne spisovateľky, prihovárala za deti, ktoré, podľa jej slov, reprezentujú aj dospelí: „Nové začiatky pre deti na Slovensku sú v každom slove, ktoré Krista Bendová napísala, pretože v nej žilo slovo. Ono sa bude ďalej napĺňať v deťoch, lebo v nich sa nesú nové začiatky.“Krá
