LIPTOV. Spojenie hlasovania bolo, podľa Branislava Trégera, primátora Liptovského Hrádku a poslanca Žilinského samosprávneho kraja, politická špekulácia. „Oni vedia, čo urobili a nik z nás do toho tak vysoko nevidí,“ vysvetlil Tréger.
Podobný názor zastáva aj ružomberský primátor Ján Pavlík. „Na otázku, či v spojenom hlasovaní šlo, alebo nešlo o zneužitie na riešenie sporu vo vládnej koalícii, môžu zodpovedne odpovedať len účastníci celého procesu,“ reagoval Pavlík.
Žiadosti o peniaze zostanú ležať na stole
Zástupcovia liptovských samospráv sa zhodli v tom, že pád vlády a vyhlásenie predčasných volieb skomplikuje ich chod a praktický život miest a obcí ustane.
„Pre mňa je najhoršie to, že všetko zostane stáť sedem až deväť mesiacov. Očakávam, že prídu problémy s čerpaním peňazí z rôznych fondov. Kým prídu noví ľudia do úradov, zaberie to čas a bude trvať, kým sa zabehnú,“ priblížil Tréger.
Dočasná vláda do budúcoročných marcových volieb neprijme žiadne zásadné opatrenia. „Ak by som mal uviesť konkrétny príklad, ovplyvní to aj výstavbu nájomných bytov. O podanej žiadosti o finančnú podporu teraz nikto nerozhodne a bude ležať na stole. Dotkne sa to konkrétnych ľudí, nájomníkov bytov, stavebných firiem a mesta, ktoré nevie, ako sa má zariadiť,“ dodal Tréger.
Môžeme len dúfať a modliť sa
Ján Pavlík vyslovil nad súčasným stavom nespokojnosť a obavu. „Ako predstaviteľ samosprávy môžem len dúfať a modliť sa, aby celý proces nemal závažný negatívny dopad na samosprávu a život v mestách a obciach Slovenska. Môžeme jedine dúfať, že dohody a rozbehnuté projekty ostanú v platnosti, a že čerpanie prostriedkov zo zdrojov Európskej únie neovplyvní súčasný politický proces na Slovensku,“ povedal Pavlík.
Znamenalo by to, podľa jeho názoru, stagnáciu a krok späť pre akúkoľvek oblasť života. „To by určite nebolo dobré pre nikoho z nás,“ doplnil.
S pripravovanými zmenami nesúhlasili
Pre Mariána Vojtíka, starostu Podturne a poslanca Žilinského samosprávneho kraja, je kľúčová reforma týkajúca sa financovania obcí.
„S pripravovanými zmenami sme neboli príliš spokojní. Riešiť nedostatok prostriedkov v obecnej pokladnici prostredníctvom zvyšovania obecných daní nie je, podľa mňa, správna cesta. Reforma bude pravdepodobne pozastavená a bude sa o nej ešte rokovať. Na mimoriadnom sneme Združenia miest a obcí Slovenska budeme so starostami hľadať spoločné riešenie."
Ľudia spájajú euroval s Gréckom
Záchranný finančný mechanizums pre zadĺžené štáty a banky vnímajú Slováci väčšinou iba ako pomoc Grécku.
„Nerozumiem tomu, prečo by sme mali dávať peniaze z našich platov tým, ktorým sa nechce pracovať a zarábajú oveľa viac ako my,“ reagoval Ružomberčan Štefan na otázku, čo si myslí o eurovale.
„Sami nemáme dosť peňazí. Nesúhlasím s tým, aby sme ich dávali Grékom,“ povedala Zuzana z Liptovských Vlachov.
„O euroval som sa začala viac zaujímať až v súvislosti v minulotýždňovou vládnou krízou. Nemyslím si, že je dobrý postoj, brať peniaze z Únie bez toho, aby sme prispeli aj my. Slovensko sa rovnako veľmi rýchlo môže ocitnúť v podobnej situácii, keď bude potrebovať pomoc ostatných štátov,“ odpovedala Jana zo Stankovian.
„Pád každej vlády, bez ohľadu na to, ako vládla alebo akú mala farbu, krajinu na určité obdobie zastaví. Ak sa to deje často, pre štát je to veľmi zlé," priblížila svoj pohľad na dianie v parlamente vysokoškoláčka Tatiana z Liptovského Mikuláša.
