LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Keď skúsený hráč odhalí kritické pozície, nad nasledujúcim ťahom sa zamyslí na dlhší čas. Nehľadá konkrétny ťah, ale plán hry. Šachisti tvrdia, že to isté platí aj v živote. O šachových zaujímavostiach viac porozprával Juraj Ivan z Liptovskej šachovej školy.
Ako sa šach v minulosti vyvíjal? Bola, napríklad, vždy rovnaká zostava figúrok na šachovnici?
- Za kolísku šachu považujeme Indiu. Na severe krajiny okolo roku 500 sa hrala hra s názvom Čaturanga. Odvodený je od štyroch súčastí vojska pechoty, jazdy, slonov a vojnových vozov. Boli to predchodcovia dnešných pešiakov, jazdcov, strelcov a veží. Niektorí historici tvrdia, že šach pochádza z Číny z 2. storočia pred naším letopočtom.
Do Európy sa hra dostala v 9. storočí súčasne z Perzie a Ruska. Niektoré figúrky mali obmedzenejšiu možnosť pohybu, ako majú dnešné. Alfil, predchodca strelca, sa pohyboval iba o dve polia po diagonále a predchodca dámy, vezír, o jedno pole po diagonále.
Okolo roku 1200 sa začali šachové pravidlá meniť v Taliansku a Španielsku. Asi v roku 1475 hra dostala dnešnú podobu. V roku 1851 sa odohral prvý medzinárodný šachový turnaj v Londýne. Prvým majstrom sveta v šachu sa stal pražský rodák Wilhelm Steinitz.
Je pravda, že v šachu stačí jeden zlý ťah a je po hre?
- Začínajúci hráči, najmä žiaci, robia veľké chyby, ale napriek tomu nemusia prehrať partiu. Súperi sú ešte slabí a nevedia využiť chyby vo svoj prospech. Silní šachisti nerobia veľké chyby a vedia využiť hlavne maličké zaváhania súpera.
Často sa stane, že partiu vyhrá hráč, keď v prehratej pozícii súperovi pripraví pascu a on, istý si víťazstvom, sa dá zlákať. Ako príklad z histórie môže poslúžiť epos O trójskom koňovi. Aj majster urobí školácku chybu, ktorá sa už nedá opraviť.
Platí, že kto sa naučí stratégiu na šachovnici, dokáže lepšie riadiť aj svoj život?
- Sedemnásobný šachový majster sveta Tigran V. Petrosjan povedal: „Nie všetci sa stanete šachistami, ale nikto z vás nebude ľutovať čas, ktorý venoval šachu. Šach vám pomôže v ktoromkoľvek zamestnaní.“
Šach je skutočne strategická hra. Hráč vie, ako strategicky výhodne rozostaviť svoju bojovú armádu, aby jeho figúrky mali najväčšiu účinnosť. Musí si vytvoriť plán hry a následne ho realizovať presným prepočtom jednotlivých variant tak, ako je to aj v živote človeka.
Na Slovensku prebieha projekt Šach v školách. Čo od neho očakávate?
- Cieľom projektu nie je vychovať šachistov, budúcich veľmajstrov, ale pomocou tejto strategickej hry rozvíjať osobnosť mladého človeka a naučiť ho logickému mysleniu, predstavivosti, trpezlivosti, pracovitosti. Neskôr zistí, aké dôležité je plánovanie a stratégia.
Pracuje na ňom Slovenský šachový zväz (SŠZ) v spolupráci so svetovou šachovou federáciou FIDE – Word chess federation. Momentálne je rozpracovaná zmluva a akreditácia šachu ako predmetu. Potom je na vedení škôl a učiteľov, či predmet zaradia do učebných osnov. Ide o dlhodobý plán. V aktuálnom školskom roku chceme pomôcť školám rozbehnúť šachové krúžky či už pomocou vlastných učiteľov, alebo externých pracovníkov. Školy potrebujú šachy, knihy a ďalšie metodické materiály. Pre učiteľov a vedúcich krúžkov pripravujeme školenia.
V Liptove už štvrtý rok spolupracujeme s Nadáciou pre deti Slovenska na projekte Detské šachové kráľovstvo. Realizujeme ho v materských a základných školách. V Ružomberku je škola na Sládkovičovej ulici, kde sa šach učia na prvom stupni. Dlhodobo spolupracujeme s Gymnáziom M.M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Záujem prejavili aj ďalšie školy a učitelia v regióne.
Aké sú predpoklady pre to, aby sa z dieťaťa mohol stať úspešný šachista?
- Aj v šachu platí, že úspech je desať percent talentu a deväťdesiat percent tréningu. Predpoklady sa zistia veľmi rýchlo. Po prvých tréningoch dieťa prejaví, aké má kombinačné schopnosti, predstavivosť, pamäť, ale aj vôľové vlastnosti, pracovitosť, húževnatosť a trpezlivosť.
Potom spolu s rodičmi sa musia deti rozhodnúť, či chcú tejto šachovej hre venovať veľa svojho voľného času. Príkladom spojenia talentu a pracovitosti je Karolína Turková z Liptovskej šachovej školy. Šachistka skončila vlani v Batumi na 3. mieste na majstrovstvách Európy v šachu mládeže v kategórii do 16 rokov.
Trochu ľahšie to majú deti zo šachových rodín. Šach je u nich na dennom programe a rodičia sú z časti aj tréneri a manažéri. Takýmto príkladom je Viktor Gažík z LŠŠ, majster Európy do 10 rokov.
Je pravda, že Slovensko je krajina šachových detí?
- Myslím, že zaostávame oproti susedným krajinám aj v percentuálnom množstve detí, ktoré vedia hrať šach, aj v úrovni. Šach nemá také spoločenské postavenie ako v Poľsku, Čechách, Maďarsku. O krajinách bývalého Sovietskeho zväzu ani nehovoriac.
Slovensko v roku 2010 v mládežníckom šachu dosiahlo veľké medzinárodné úspechy, ktoré tak ľahko nezopakujeme. Na majstrovstvách Európy v Batumi sa Viktor Gažík stal majstrom Európy do 10 rokov, Karolína Turková obsadila 3. miesto v kategórii do 16 rokov a na majstrovstvách sveta Ester Morvay obsadila 2. miesto v kategórii do 8 rokov. Všetci títo hráči sú členmi Liptovskej šachovej školy.
Hra zlepšuje koncentráciu a keďže deti mávajú celkom bežne problém sústrediť sa na jednu úlohu, šach ich k tomu vraj vychováva.
- Šachové partie trvajú oproti iným športovým aktivitám pomerne dlho. Mladí šachisti hrajú turnaje, ktoré trvajú jeden deň a pri šachovnici strávia veľakrát viac ako 4 hodiny.
Neskôr hrajú aj päť- až šesťhodinové partie. Ak šachista stratí koncentráciu, môže ľahko urobiť chybu a prehrať. Aj keď sa to nezdá, hraj je fyzicky náročná, preto musia šachisti dbať aj na dobrú fyzickú prípravu.
Čo je pre dobrého šachistu dôležitejšie: kvalita súpera alebo počet odohraných partií?
- Každý hráč sa zlepšuje zápasom so silnejším súperom. Najviac sa šachista poučí z prehry so silným súperom ako z víťazstva so slabým súperom. Dôležité je však partiu rozobrať a poučiť sa z chýb. Pre špičkového hráča je dôležitý správny výber turnajov aj súperov.
Čo sa pri šachu hodnotí? Stačí šachistovi súpera poraziť alebo je dôležitý aj spôsob, ako sa mu podarí vyhrať?
- Do turnajovej tabuľky dostáva šachista za víťazstvo jeden bod a za remízu pol boda. Každý šachista vie, ako vyhral partiu. Buď našiel nádhernú kombináciu, ktorá viedla k materiálnej výhode, k matu, alebo vyhral po hrubej súperovej chybe. Spôsob, akým partiu vyhral, nemá vplyv na bodovanie. Na turnajoch pri rovnosti bodov rozhodujú takzvané pomocné body.
Existuje nejaká veková hranica? Akého najmladšieho šachistu ste poznali? Je vyšší vek prekážkou pre šach?
- Z histórie šachu vieme, že výkonnosť šachistov je najvyššia vo veku 25 až 35 rokov. Majstrami sveta boli aj mladší, no skôr je to výnimka.
Veľa sa hovorilo o zázračných deťoch: sestry Polgárové, Nór Magnus Carlsen, 21-ročný mladík s najvyšším osobným koeficientom na svete.
Ani vyšší vek nie je prekážkou. Naopak. Hra je veľmi dobrý spôsob ako si tréninovať mozog. Pre zaujímavosť, na turnajoch som sa stretol už aj so štvorročnými šachistami.
Sú na šachovnici úspešnejší chlapci či dievčatá?
- Dievčatá sú fyzicky ináč stavané ako chlapci, čo sa prejavuje aj v šachu. Najlepšia žena vo svetovom rebríčku, podľa FIDE bodov, je na 41. mieste, Maďarka Polgár Judit.
Je jedinou ženou v prvej stovke hráčov tohto rebríčka. Čoraz viac sa však stretávame so spoločnými turnajmi mužov a žien. V súťaži družstiev dievčatá a ženy hrajú spoločne s mužmi.
V Liptovskej šachovej škole ste uviedli do života aj živé šachy. Kde sa ľahšie hrá šach? Na reálnej šachovnici či na námestí s ľuďmi?
- Živé šachy sú výnimočné. Je to divadelné predstavenie pre širokú verejnosť. Poukazuje na historický význam šachu, keď bol kráľovskou hrou.
Preto partie, ktoré hrajú dvaja šachisti na námestí, sa nezapočítavajú do žiadneho oficiálneho šachového rebríčka.
Hráči alebo aspoň jeden ;z nich hrá spamäti, naslepo, čím prezentuje výnimočné pamäťové schopnosti šachistov. Na Slovensku sú dva kolektívy, ktoré dokážu zahrať živý šach: Zvolenské profesionálne divadlo a Liptovská šachová škola. Profesionáli hrajú živý šach raz v roku v Banskej Štiavnici.
Náš živý šach je založený na rodičoch a deťoch s výzbrojou prispôsobenou hráčom tak, aby sa nezranili. Naposledy sme sa so živým šachom predstavili v septembri v Liptovskom Hrádku.
