LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Radosť mi robí nielen to, že jogu sám cvičím, ale tiež to, že sa s ňou delím s ostatnými ľuďmi,“ povedal svámí Gadžanand a dodal, že roky jogu cvičil a prednášal o nej v Indii, kanadskom Vancouri a v súčasnosti na turné po Slovensku.
Ako sa počítačový programátor z Nemecka stal mníchom, svámí Gadžanandom?
- Do trinástych narodenín som na telocviku bol najhorším žiakom. Vždy na konci roka učitelia hovorili: „No, aspoň sa snaží.“ Pretože som bol dobrý v ostatných predmetoch, nechávali ma prechádzať z ročníka do ročníka. Rodičia mi chceli pomôcť, a tak ma zapísali do športového klubu. Pobyt v ňom však pre mňa bol utrpením. Plakal som vždy, keď som doň mal ísť. Rodičia to nakoniec vzdali.
Miernu nadváhu som mal asi až do tridsaťpäťky. Sám seba som vždy vnímal ako intelektuála. Ale aj intelektuál má telo a ja som ho začal po tridsiatke cítiť, akoby som mal sedemdesiat rokov. Už mi aj prebehlo mysľou, aby som niečo s tým urobil.
Potom som ochorel. Každú noc som mal veľmi veľké bolesti, ktoré ma budili a nútili vstať. Išlo o bolesti šije a ramena až po malíček na ľavej ruke. Chodil som od lekára k lekárovi. Niektorí mi dali tabletky, ktoré iba potlačili bolesť, alebo mi predpísali masáž, ktorá môj stav zhoršovala. Niekoľko mesiacov som prechádzal rôznymi liečebnými postupmi. Nič nepomáhalo.
Po štyroch mesiacoch prišli lekári na to, čo mi je a diagnózu zapísali po latinsky. Keďže som po latinsky vedel, začal som sa smiať. Napísali: bolesť v ramene v noci. Takže to bol veľký zlom, ktorý mi pomohol (smiech). Už som po latinsky vedel, čo mi je.
Dostal som sa k lekárovi, ktorý mi povedal: „Mohli by sme vyskúšať rôzne veci, ale myslím si, že vy by ste mali urobiť niečo sám.“ To bol pre mňa nový prístup. Čo by som teda mal robiť? Vraj by som mal začať s posilňovaním. To sa mi nepáčilo, ale mal som pocit, že čosi pravdy na lekárovej rade bude. Kamaráti mi radili posilňovanie, aerobik, jogu. To ma trošku zmiatlo. Nepoznal som ani jednu z týchto vecí, tak som si povedal, že jednoducho niečo vyskúšam.
Keďže mi lekár prvé radil posilňovanie, začal som s ním. Po každom tréningu som sa cítil naozaj zle. Mal som pocit, že svoje telo mučím, že stále prekračujem jeho hranice. Môj cvičiteľ mi hovoril, že to je normálne, je to princíp posilňovania. Po mesiaci posilňovania som vedel, že to mi nepomôže.
Chvalabohu, druhým pokusom bola joga. Mojím cvičiteľom sa stal človek z Holandska, ktorý v tom čase mal sedemdesiatdeväť rokov. Pri ňom som sa prvýkrát cítil uvoľnený, prvýkrát som dokázal precítiť svoje telo. Okamžite som vedel, že joga je moja cesta.
Prečo ste však zanechali svoje povolanie?
- Ako počítačový programátor som nemal žiadne skutočné problémy. Zarábal som celkom dobre, ale cítil som určitú vnútornú prázdnotu. Raz na hodine jogy, ktorú som viedol, som si uvedomil veľkú radosť z toho, ako sa z cvičenia tešia ľudia a ako mi radosť vracajú späť. A tak som začal uvažovať. Čo má pre mňa väčšiu hodnotu? Peniaze či úsmev? Rozhodol som sa pre úsmev, pre jogu. Mal som pocit, že joga, duchovná cesta jogy dávajú môjmu životu zmysel.
Mám však kritizujúcu myseľ, veď som bol počítačový programátor, takže nebolo ľahké ma uspokojiť. Keď som zistil, že moja cesta je joga, nenašiel som okamžite svojho učiteľa, svojho Majstra.
Počas dvoch rokov som mal asi ôsmich rôznych učiteľov. Nebolo to všetko len o tom, čo učia, ale všímal som si aj ich osobnosť. Medzi nimi bol jeden, ktorý bol veľmi dobrý v ásanách, teda jogových pozíciách, jeho hodiny boli vždy nové, dynamické. Keď však prednášal, v jeho slovách bolo veľa cynizmu a sarkazmu. Povedal som si: on nie je šťastný, nechcem ho nasledovať.
Tak som hľadal učiteľa, ktorý by jogu ukazoval svojou vlastnou osobnosťou. Takého učiteľa som našiel v indickom Majstrovi svámí Máhešvaránandovi, ktorý vytvoril systém Joga v dennom živote.
Čo sa mi na jeho učení páči najviac? To, že netvrdí: toto je pravda a musíte jej veriť. Joga nie je o tom, že máte niečomu uveriť, ale o tom, že máte zobrať svoj život do vlastných rúk.
V joge ide o praktickú cestu. Každý, kto začne cvičiť, získa svoje vlastné skúsenosti a zážitky. Joga sa dotkla môjho života aj na inej úrovni.
Vo svojom živote som bol najprv aktívnymi kresťanom, potom pacifistom, ktorý odmietal ísť na vojenskú službu a potom pod vplyvom vojny vo Vietname som bol komunistom maoistom. Prechádzal som rôznymi štádiami a bolo pre mňa požehnaním, že ani v mladosti som nebol spokojný s povrchom života. Zamýšľal som sa nad tým, čo je zmyslom našej existencie.
Bol som vychovávaný ako kresťan a keď som mal štrnásť rokov, mal som konfirmáciu. Vtedy som si vyberal citát z Biblie. Pamätám si ho dodnes, pretože som musel zaň veľmi bojovať: „Pane, daj, aby som vždy pamätal na to, že jedného dňa umriem, aby som sa stal múdrym.“ Farár mi ho vtedy nechcel schváliť. Povedal, že nie je vhodný pre môj vek. Ale ja som na ňom trval. Buď toto, alebo nič.
Viem, že naozaj je pre mňa šťastím, že aj v mladom veku som sa snažil nájsť realitu života, že vďaka tomu som sa stal hľadajúcim. Hľadal som niečo, čo dá môjmu životu zmysel.
Vy jogu nielen cvičíte, ale aj učíte.
- Áno, hneď som si dal predsavzatie, že jogu budem cvičiť a stanem sa aj učiteľom jogy. Na začiatku boli pre mňa totiž dôležité dve veci. Prvá, v joge neexistuje súťaživosť. Už len táto myšlienka ma uvoľnila.
Počas dochádzky do školy som sa celý život usiloval dosiahnuť nejaké limity, body, na joge ma už nikto nesúdil. Stalo sa niečo úžasné. Tridsaťpäť rokov som nič nerobil so svojím telom a odrazu po toľkých rokoch som s ním mohol niečo robiť.
Princíp súťaživosti je jedným zo základných princípov našej spoločnosti. Je ako jed, ktorý otravuje všetko, čo robíte. Začína pôsobiť v škole, pokračuje na univerzite, v zamestnaní.
Teraz počas krízy rozmýšľate – budem to práve ja, koho prepustia? Musíte byť vždy dobrí, musíte byť lepší a potom sa všetko snažíte robiť prehnane. Práve týmto prístupom veľa zničíme.
Druhou dôležitou vecou bolo, že môj prvý učiteľ jogy sa ma vždy pýtal – ako sa cítiš? Pre mňa bolo vtedy ťažké odpovedať na takúto otázku, pretože som nebol zvyknutý dôsledne preciťovať sám seba, precítiť napätie a uvoľnenie svojho tela.
Odrazu som sa naučil aj na jemnejšej úrovni cítiť, ako sa cítim. Začal som sám seba vnímať ako celostnú bytosť, nielen na fyzickej úrovni.
Teraz, keď pôsobím ako cvičiteľ jogy, snažím sa na preciťovanie a nesúťaživosť klásť veľký dôraz.
Niektorí cvičenci berú jogu ako fyzické či zdravotné cvičenie. Duchovno je im vzdialené. Ako sa s tým vyrovnať?
- Určite by nemali robiť nič, čo sa im nepáči. V joge sú rôzne aspekty a môžu si vybrať. Moja vlastná skúsenosť: v skutočnosti som hľadal niečo hlbšie, ale môžem povedať, že môj fyzický problém bol o postrčení k joge. Ísť však duchovnou cestou nie je vždy jednoduché. Svoj život by sme mali žiť s uvedomením. Nič nám nepatrí. Poviem príklad.
Keď sa ubytujete v hoteli, všetko vám je v ňom k dispozícii. Môžete v ňom všetko použiť, ale dobre si uvedomujete, že pri odchode budete musieť zaplatiť a všetky veci v hoteli nechať. Patria hotelu.
Keby sme žili svoj život s takýmto vedomím, žili by sme inak. Jedného dňa totiž budeme všetci platiť účet za tento život. Nič nám nepatrí, ani partner. V nemčine máme príslovie: „Posledná košeľa nemá vrecká.“ Nemôžeš si na druhú stranu vziať žiadne veci.
Kedy cvičiť jogu?
- Z praktických dôvodov ju cvičíme večer. To nie je ideálne. V Indii sú väčšinou jogové hodiny ráno. Najlepšie by bolo, keby ste každé ráno cvičili jogu doma a jeden, dvakrát do týždňa by ste šli do kurzu.
Jogu by ste nemali cvičiť len hodinu denne, lebo potom príde praktická skúška v živote a zistíte, že ste sa nič nenaučili. Keď sa uvoľníte v relaxácii alebo meditácii, upokojíte sa, a hneď na to sa pohádate s kolegom, partnerom či susedom, to nie je joga.
Náš každodenný život je totiž skúškou, čo sme sa naučili na joge. Zostať pokojný v každodenných situáciách, to je výsledok cvičenia jogy.
Aký je rozdiel medzi jogou a inými druhmi športov?
- Gymnastika, beh, plávanie, posilňovanie sú techniky, ktoré pôsobia iba na fyzickej úrovni. Spotrebúvajú však veľa našej energie, cítime sa po nich unavení. Aj keď niekedy príjemne.
Jogové ásany, keď ich cvičíme správne, majú hlbšie účinky. Silne pôsobia na fyzickej, mentálnej aj duchovnej úrovni. Všetky pozície sú jemné, cvičíme ich v súlade s dychom.
Počas cvičenia jogy sa uvoľňujú zablokované energie a po cvičení, na rozdiel od iných športov, sa cítime svieži fyzicky aj mentálne a sme pripravení nielen na ďalšiu prácu, ale aj na meditáciu. Správne cvičenie jogy má vyvažujúci účinok na dych, myseľ aj telo. V joge nesúťažíme a nejdeme za hranice svojich možností.
V športe je, naopak, dôležitá súťaživosť. Cvičíme rýchlo, rázne, strácame energiu, prekračujeme svoje hranice. To pokladám za škodlivé.
V joge rešpektujeme svoje hranice, všetky pohyby tela robíme vedome. Ak po jogovom cvičení robíme aj meditáciu, prehĺbime účinok cvičenia.
Ako pomáha joga pri zdolávaní stresu?
- Stres je prirodzený mechanizmus tela, ktorý nás má chrániť. Pre zachovanie života máme v genetike dané dva spôsoby reakcie na stres. Útek alebo boj. Na oba spôsoby v danom okamihu potrebujeme veľa energie. Do tela sa vyplavuje adrenalín, ktorý nám dá energiu, keď ju potrebujeme.
V súčasnosti sme však v strese stále. Stres súvisí s naším bežným a súťaživým spôsobom života, ale aj s tým, ako na životné situácie reagujeme. Pomocou jogových techník môžeme stres vo svojom živote riešiť.
Tým, čo majú v sebe veľa stresu a konajú stresovo, odporúčam joganidru, takzvaný jogový spánok. Je to hlboká relaxácia, ktorú by mali cvičiť každý deň.
