Presvedčili sa, že národní buditelia v 19. storočí to nemali ľahké. Postavili sa maďarskej vrchnosti a žiadali len to, čo národu patrí: spisovný jazyk a národnú slobodu. Prenasledovanie národných buditeľov a život v emigrácii sa stali odmenou za vyjadrenie oprávnených nevyhnutností identity národa.
Práve o tom bola divadelná hra Tichý bojovník Hodža, ktorú uviedla Matica slovenská z Liptovského Mikuláša. Hru napísal Peter Vrlík a s mladými hercami režijne naštudoval Emil Hižnay. Herci vystupovali v dobových kostýmoch, reč postáv znela archaicky, no autenticky. Domáci cirkevný spevokol Fidelitas, účinkujúci v hre, sa na scéne zmenil na nepoznanie. Účinkujúci navodili atmosféru doby, ked žili Štúr, Hurban a mikulášsky evanjelický farár M. M. Hodža. V hre ho stvárnil evanjelický farár Vladimír Pavlík.
