Na nádvorí Múzea Čierny Orol predviedli šikovnosť a zručnosť liptovskí a poľskí majstri. Neraz ukázali postupy, ktoré dnes už zvláda málokto, pretože postupom času sa na ne zabudlo a zapadli prachom.
Všetky tradičné remeslá si mohli návštevníci Remeselníckeho liptovského dvora vlastnoručne aj vyskúšať.
Zaujali preparované zvieratá
Z Poľska sa u nás so svojím remeselným tradičným umením predstavila Anna Olešová, ktorá doslova vyrazila dych ukážkami vyšívaných obrazov s motívmi poľskej ornamentiky. Detských divákov si získal aj jej manžel, keď priniesol preparované zvieratá.
Henryk Zachwieja zaujal návštevníkov maľbou na sklo. „Znovu sme tu mohli vidieť charakteristické prvky, a rukopis typický pre poľské ľudové umenie, kde v námetoch prevažujú náboženské motívy podobné ikonostasom a ruskej ornamentike,“ povedala Beata Kuviková z Liptovského kultúrneho strediska.
Liptovských remeselníkov reprezentovali štyria lektori. Ľubica Honcová v rámci tradičných ľudových remesiel učila detských návštevníkov tradičnú maľbu na sklo.
Chceli ohýbať drôtik
Záujem bol aj o techniku drôtovania, ktorú predvádzala a vyučovala Zita Mariášová. Aj keď je táto tradičná drotárska technika náročná a predpokladá určitý prirodzený talent a trpezlivosť, veľa ľudí sa ju chcelo naučiť.
Techniku spracovania vlny suchým plstením predvádzala lektorka Jana Žiaranová, ktorá pretvára tradičný remeselný postup spracovania vlny do súčasnosti. Deti si s nadšením vyrobili a zároveň odniesli domov aj handrovú hračku, ktorú im predvádzala lektorka Miriam Stromková.
Remeselnícky liptovský dvor sa niesol aj v znamení poďakovania za úrodu. Folklórna skupina zo Smrečian spevom a ďakovačkami v liptovskom nárečí ukázala, ako sa kedysi ďakovalo za dary prírody.
„Veríme, že hlavný zámer, vzbudiť záujem o šírenie a vzdelávanie zanikajúcich tradičných remesiel medzi širokými vrstvami obyvateľstva, sa naplnil a bude napĺňať v ďalších podobných aktivitách,“ dodala Kuviková.
