LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Mesto pravdepodobne ešte nikdy nebolo také zadlžené ako za posledné štyri roky. K 1. januáru tohto roka bola celková výška záväzkov mesta viac ako trinásť miliónov eur. Je to takmer štyristo milión korún,“ skonštatoval primátor Alexander Slafkovský.
V tejto sume sú započítané komerčné úvery a záväzky z rôznych zmlúv, pričom súčasťou nie sú úvery Štátneho fondu rozvoja bývania. Predaj majetku je teda, podľa primátora, nevyhnutný. V rokoch 2007 až 2010 narástla výška komerčných úverov a záväzkov mesta na trojnásobok hodnoty z roku 2006.
„Splátky istín a úrokov sú dnes na hranici únosnosti mestského rozpočtu. Ak sa inflácia zvýši, nebudeme schopní naše záväzky splácať.“
Ide o záchrannú akciu
Vedenie mikulášskej radnice si od predaja sľubuje hlavne zníženie úverového zaťaženia. „Je to vyložene záchranná akcia, aby sme sa nedostali do platobnej neschopnosti a nútenej správy. Výnosy z predaja majetku použijeme na splatenie aspoň časti úverov, čo je momentálne jediný možný spôsob, ako situáciu riešiť,“ poznamenal primátor.
Mesto pravdepodobne nebude mať v tomto roku, ani na budúci rok, žiadne peniaze na významnejšie investície. Nemalo by ich vraj ani v takom prípade, ak by predalo všetko, čo ešte predať môže.
„Bude veľmi náročné udržať štandard poskytovaných služieb hradených z mestského rozpočtu, či už ide o opatrovateľské služby, materské školy, kluby seniorov, zber a likvidáciu komunálneho odpadu alebo mestskú autobusovú dopravu,“ doplnil Slafkovský.
Pre mesto sú momentálne na prvom mieste úsporné opatrenia. V tomto roku na nákladoch plánuje ušetriť asi 20 percent oproti roku 2010.
„Žiaľ, o dva veľké spôsoby získavania peňazí do mestskej kasy mesto prišlo. Efektívnym zdrojom financií bolo tepelné hospodárstvo Bytového podniku. Mesto z neho malo príjem viac ako tristo tisíc eur. Dnes je výnos, podľa zmluvy platnej od roku 2008 do 2027, iba asi šesťdesiattisíc eur ročne,“ spresnil primátor.
Zdrojom sú fondy a granty
Druhým najlepším zdrojom financií pre mesto a občanov bola vlastná skládka odpadov a dobre fungujúce Verejno prospešné služby mesta (VPS).
„Výsledkom bola nízka cena za likvidáciu odpadov a tiež náklady na údržbu verejných priestranstiev. Spoločné úspory odhadujem na približne 160–tisíc eur ročne,“ dodal A. Slafkovský.
V posledných rokoch sa, podľa primátora, do VPS neinvestovalo a zanedbala sa aj komunikácia s majiteľmi pozemkov pod skládkou a spolupráca s obcou Veterná Poruba.
„Preto musíme skládku do konca roka 2014 uzavrieť a všetky voľné zdroje z odpadového hospodárstva poputujú na jej uzatvorenie a rekultiváciu,“ doplnil A. Slafkovský.
Zdroj príjmov do rozpočtu mesto momentálne vidí v európskych fondoch a grantoch z ministerstiev.
„Prípadne sa budeme musieť zamyslieť nad výškou mestských daní a poplatkov. Niektoré sa nezvyšovali až sedem rokov,“ dodal Slafkovský.
Vyjadrenie exprimátora Jána Blcháča
Musím výnimočne súhlasiť s Alexandrom Slafkovským, že keď mesto predá Dom služieb a budovu Bytového podniku spolu najmenej za štyri milióny eur, čo je znalecká hodnota oboch vecí, môže znížiť komerčné úvery o polovicu. To sľuboval v článku.
Zadĺženosť mesta, v rozpore s tým, čo udáva primátor, bola ku koncu roka 2010 približne 8,5 milióna eur, čo je 49 percent bežných príjmov. V rokoch 1994 alebo 2006, keď Slafkovský končil ako primátor, to bolo asi 56 percent.
Predajom najlukratívnejšieho majetku mesta, ktorý mesto za môjho vedenia nepredali, získajú najmenej štyri milióny eur a môžu splatiť polovicu úverov. A bude po probléme. Uvidíme.
V článku sa primátor sťažuje na všetkých a všetko, uvádza klamlivé informácie a pasuje sa do pozície záchrancu všetkého.
Sám pritom prijíma rozhodnutia, ktoré budú zrejme veľkou záťažou pre rozpočet mesta. Hroziace súdne spory, vyplývajúce z jeho rozhodnutí, môžu mesto skutočne priviesť k nútenej správe. Už teraz sa siaha na Rezervný fond, my sme na to ani len nepomysleli.
V článku sa uvádzajú dve veľké nepravdivé informácie, ktoré majú pravdepodobne za cieľ opäť dehonestovať bývalé vedenie mesta a očierniť ho.
Prvá je, že príjem z prenájmu tepelného hospodárstva (samozrejme, nižšie ceny tepla pre ľudí aj vďaka investícii do kotolne na drevoštiepku a lepšiemu riadeniu zatajuje) je vraj ročne asi 60-tisíc eur.
Zrejme má zlých radcov, pretože mesto (a Bytový podnik) inkasovalo od nájomcu za roky 2009 až 2011 priemerne ročne viac než 585-tisíc eur, čo je takmer 10-krát viac, ako uvádza Slafkovský.
Druhá nepravdivá informácia je, že vraj mesto malo v minulosti 160-tisíc eur na úsporách na skládke odpadu a pri prevádzke VPS. Nuž pravda je taká, že podľa údajov z mestského úradu sa v roku 2011 (prvý rok ich vládnutia) odhadujú náklady na odpadové hospodárstvo mesta vyššie o takmer 400-tisíc eur, čo je o viac než 36 percent ako v „našom“ krízovom roku 2010. Preto budú smeti od budúceho roku zrejme drahšie o 25 percent.
Kladiem si otázku, prečo nás primátor zavádza. Prečo si nevyhrnie rukávy a nepopasuje sa s problémami, ktoré my sme vždy považovali za výzvy?
Prečo a dokedy sa bude ešte vyhovárať na predchodcov a šíriť bludy o zlej finančnej situácii mesta? Viac než dva milióny eur, ktoré sme mu nechali na účtoch a ďalších takmer päť miliónov eur zazmluvnených z Bruselu pre mesto a viac ako 55 miliónov eur pre vodárenskú spoločnosť, by mu hádam mohlo na rozbehnutie stačiť. A kde sú predvolebné sľuby, že nepripustí zvyšovanie poplatkov a daní?
