RUŽOMBEROK. Myšlienky skautingu nie sú ako zákony, ktoré treba postupne novelizovať a prispôsobovať, pretože sú nadčasové. Členovia skautingu sa zhodli, že keby mali opísať všetky jeho pozitíva, napísali by celú knihu. V zásade však platí, že skauti rozvíjajú hodnoty, ako sú čestnosť, nezištnosť, láska k ľuďom, prírode a kultúre.
„Skauting je hnutie, ktoré funguje už viac ako sto rokov a vždy má ľuďom čo ponúknuť. Rozvýja sa s dobou a prijíma do programu a fungovania aj nové trendy korešpondujúce so základnými hodnotami, ktoré boli vytýčené už pri samotnom vzniku. Čiže skauting nie je organizácia, ktorá by bola zastaraná,“ povedal Juraj Baláž alebo Vrták, vodca 9. zboru Laca Krónera.
Skauti sa oslovujú navzájom brat alebo sestra od čias Badena Powela, zakladateľa hnutia. „Chcel dať jasne najavo, že skauti sú si rovní a platí to aj dnes. Je dobré mať pri sebe niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť a takých ľudí som vďaka skautingu skutočne spoznala,“ povedala Zuzana Sabuchová, vodkyňa ružomberského oddielu skautiek, ktorú poznajú aj pod menom Calamita.
Nemajú problém zamestnať sa
Ružomberskí skauti sa zhodli na tom, že skauting formuje telo pohybom v prírode a dušu, pretože tvorí charakter človeka, učí ho zodpovednosti, dobru a úcte k prírode a ľuďom. Všetky vlastnosti sú prospešné pre život v dospelosti. Je zaujímavé, že drvivá väčšina ružomberských skautov vo veku od 20 do 30 rokov má vysokoškolské vzdelanie alebo študuje a nikto z nich nie je nezamestnaný.
V skautingu sa človek naučí, ako viesť a organizovať ľudí. Vrták si spomína na ružomberského chlapca, ktorý bol ako malý skautík Pena veľmi nevýrazný. „Postupom času, keď sme ho na rôznych kurzoch naučili ako viesť ľudí, dali mu zodpovednosť za rôzne aktivity, stal sa veľmi šikovným a v dnešných dňoch pôsobí v Čechách ako audítor v prestížnej audítorskej spoločnosti,“ dodal Vrták.
Na uniforme majú ružomberskú ružu
Skaut môže byť ktokoľvek, v ktoromkoľvek veku. Ružomberský 9. zbor Laca Krónera má v súčasnosti približne 45 aktívnych členov, najmladší má osem a najstarší osemdesiatjeden rokov. Obliekajú sa do skautského kroja, ktorý majú všetky slovenské zbory rovnaké. Líšia sa len nášivkami, dominantou ružomberského znaku je prepichnutá ruža. V uliciach mesta ich často vídať so žltými narcismi, roznášajú betlehemské svetlo, organizujú detské letné tábory alebo puťáky, teda viacdňové túry do hôr.
Bežný človek si dnes pri slove skaut predstaví šatky, plnenie skúšok odvahy a chodenie po horách. Aktivity tohto druhu k skautingu patria, ale nimi to zďaleka nekončí. Zahŕňajú v sebe, napríklad, aj rafting, rekonštrukciu hradu, účasť na medzinárodnom projekte v Turecku alebo cestovanie po Amerike a Nórsku.
„Zaujať deti v dobe pokroku techniky, internetu a televízie majú problém všetci od rodičov, učiteľov, trénerov až po skautských vedúcich. Staromódne je všetko zo včera. Skauting sa však snaží skĺbiť tradičné a prírodné s moderným, akčným a zábavným. Adrenalínové hry a zábava tak naďalej ostávajú skvelým lákadlom pre dobrodružné duše detí,“ povedala Eňa Luková, oddielová radkyňa.
Na dlažbe rozprestreli indiánske stany
Uplynulú sobotu skauti z 9. zboru Laca Krónera rozbalili to najlepšie zo svojej činnosti priamo v centre Ružomberka. Podporiť ich prišli priatelia z Dolného Kubína a Trstenej, ktorí naplnili mesto priateľstvom a zábavou. V indiánskom teepee, ktoré ťahalo pozornosť všetkých okoloidúcich, predstavili známe osobnosti, ktoré sú skautmi alebo hnutie podporujú a podporovali, napríklad: Július Satinský, Ján Pavol II., Benedikt XVI. či Jamie Olivier.
„Pre deti sme pripravili pohybové hry, aby sa zahriali a zabavili zároveň, pretože nám počasie veľmi neprialo. V rámci umeleckej dielne sme vyzývali okoloidúcich, aby svojou malou kresbou prispeli k vytvoreniu mozaiky, ktorú vyvesíme v našej klubovni,“ povedal skaut Martin Latiak. Skauti však predviedli aj ukážky svojej zručnosti. Postavili dva indiánske stany a pre deti z lán a dreva zmajstrovali hojdačku a preliezačku.
Zaujímavým lákadlom bola najväčšia orientačná hra v uliciach Ružomberka. Štvorčlenné skupiny testovali v centre svoju šikovnosť a bystrosť pri plnení rôznych úloh. Medzi súťažiacimi vo veku do 15 rokov uspeli ružomberské skautky, druhé miesto obsadila skupina kamarátov z Ružomberka a tretiu priečku si vybojovali chlapci z domáceho zboru. V kategórii nad 15 rokov získali prvenstvo skauti z Dolného Kubína. Oslavu uzavrel tradičný skautský táborák, pri ktorom nesmel chýbať spev a gitara.
Skauting v Ružomberku založili gymnazisti
Šiesti priatelia z ružomberského gymnázia, Peter Jakubík, Laco Króner, Barnabáš Nagy, Eugen Budaváry, Otto Bachman, Fedor Kustra založili v roku 1921 prvú skautskú družinu. Mladí skauti zareagovali na budiaci sa fenomén rýchlo, bolo to iba štyri roky po tom, ako vznikla medzinárodná oficiálna skautská spoločnosť.
Ťažké časy zažíval ružomberský skauting v roku 1938, keď vznikla na Slovensku autonómna vláda. V tom čase bolo v Československu približne 65-tisíc skautov, no vláda aj napriek veľkej obľube skautingu všetky organizácie zakázala. Po druhej svetovej vojne sa činnosť skautingu obnovila, počet členov vzrástol štvornásobne.
Hlavu zodvihli štyrikrát
Druhý úder pod pás im uštedrila opäť štátna moc. Skauti sa stali mozoľom na päte komunistického režimu, skautské oddiely sa rozpadali a do čela sa dosadzovali členovia strany. Rozpútal sa lov na skautov, ktorí nepoklonkovali režimu a mnohí z nich boli za protikomunistickú činnosť odsúdení na dlhoročné či doživotné väzenie, ale aj trest smrti. Ružomberskí skauti fungovali pod hlavičkou Oddielu turistiky mládeže.
Opätovný dôvod na radosť, aj keď krátkodobú, mali v roku 1968. Už v jeseni fungovalo v Ružomberku sedem oddielov. O rok ale federálne ministerstvo znova zakázalo skauting.
„Všetci sme verili, že musí prísť doba, kedy ušľachtilé myšlienky skautingu budú môcť znovu prenikať od srdca k srdcu a nájdu svoje miesto i v našej spoločnosti. Už štvrtýkrát v histórii nášho skautingu dvíhame hlavu a budujeme naše hnutie. To všetko je dôkazom sily skautingu a nášho nezlomného optimizmu,“ povedal 17. novembra 1989 Ivan Janečka, náčelník slovenských skautov, pri príležitosti Dňa študentstva.
Múzeum skautingu je jediné v Európe
Václav Rubeš, ktorého skauti poznajú ako Akelu, v roku 1990 viedol prvé stretnutie ružomberských skautov s verejnosťou. O dva roky neskôr sa stal Akela náčelníkom Slovenského skautingu. V súčasnosti je správcom Skautského múzea v Ružomberku, ktoré je jediné svojho druhu v Európe. Obdobné sa pokúšali založiť aj v Rakúsku a Poľsku, avšak tieto snahy po čase stroskotali.
„V dnešnej dobe disponuje múzeum až 30-tisíc kusmi skautských materiálov a archiválií. Z týchto materiálov pravidelne utvárame rôzne výstavy. Popri skautskom múzeu funguje aj skautská univerzita a taktiež dlhé roky, sme organizovali medzinárodné stretnutia skautských zberateľov,“ dodal ružomberský zborový vodca Vrták.
