RUŽOMBEROK. Najväčší problém s hľadaním práce majú študenti škôl bez dlhoročnej tradície, medzi ktoré patrí aj ružomberská Katolícka univerzita. Na Slovensku funguje v súčasnosti 32 vysokých škôl, Katolícka univerzita sa v rebríčku zaradila na nelichotivé dvadsiate štvrté miesto.
Ministerstvo školstva bralo pri zostavovaní poradia do úvahy počet absolventov, ktorí vyšli z brán univerzity s diplomom v ruke v rokoch 2008 a 2009. Číslo potom porovnali s počtom nezamestnaných absolventov na konci septembra 2009.
V Ružomberku skončilo v rokoch 2008 a 2009 štúdium 3553 absolventov, 390 z nich bolo ešte v septembri bez práce. Úrad práce teda evidoval priemerne každého desiateho študenta univerzity, ktorý sa pokúšal zamestnať.
Z hodnotenia vyšli najlepšie študenti Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.
Na úplnom dne rebríčka uplatniteľnosti je, podľa ministerstva, Vysoká škola medzinárodného podnikania v Prešove. Po skončení štúdia sa nedokáže zamestnať až každý štvrtý absolvent.
Výsledky súvisia aj s nezamestnanosťou
Informácie, ktoré ministerstvo zverejnilo, by mali pomôcť maturantom pri výbere vhodnej vysokej školy. Na druhej strane rezort poukazuje tiež na regionálny pohľad, keďže vyššia miera nezamestnanosti na niektorých školách môže súvisieť s vysokou mierou nezamestnanosti v regióne, kde sa škola nachádza.
Vladimír Buzna, hovorca Katolíckej univerzity si myslí, že ružomberskí absolventi nemajú výrazný problém uplatniť sa na trhu práce. Aktuálna štatistika je, podľa neho, len jedným z pohľadov na uplatnenie absolventov univerzít a vysokých škôl. Odráža viac situáciu na trhu práce, ktorá v Ružomberku a okolí nie je práve jednoduchá.
„Rebríček hovorí skôr o ekonomickej sile jednotlivých regiónov ako o reálnej uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Štatistika vypovedá viac o kvalite života v regiónoch ako vysokých škôl,“ povedal V. Buzna.
Viac ako polovica študentov popri škole robí
Na Katolíckej univerzite vypracovali vlastné štatistiky toho, ako sa darí absolventom po ukončení štúdia.
„Celoslovenský priemer absolventov vysokých škôl evidovaných na úradoch práce bol v rokoch 2008 a 2009 približne 6,5 percenta. Naše prieskumy hovoria o tom, že nezamestnanosť absolventov Katolíckej univerzity je približne na polovičnej úrovni oproti priemernej nezamestnanosti absolventov slovenských vysokých škôl,“ vysvetlil Buzna.
Jeden z posledných prieskumov na univerzite, ktorý robili na vzorke 3340 študujúcich, ukázal, že viac ako polovica poslucháčov popri škole pracuje, alebo nadobúda skúsenosti aj v praxi. „Je pravdepodobné, že sa ich neskôr usilujú zúročiť a nájsť si aj vďaka nim vyhovujúce pracovné miesto,“ doplnil hovorca.
Každá univerzita by mala zvyšovať kvalitu vzdelávania. Vo verejnosti panuje názor, že vysoké školy fungujú ako továrne. Ich cieľom je prijať a udržať čo najviac študentov, prijímať peniaze bez záujmu o to, aby vychovali kvalitných odborníkov, ktorí by nemali problém uplatniť sa na trhu práce.
Takýto pohľad na univerzity a vysoké školy je, podľa Buznu, veľmi zjednodušený a laický. „Nikto na Slovensku nikdy nezverejnil číselnú štatistiku o tom, aký je dopyt po jednotlivých pracovných miestach v jednotlivých profesiách. Úlohou univerzít a vysokých škôl je usilovať sa o to, aby absolventi, ktorí z nich vychádzajú, boli pripravení na výkon profesie,“ vysvetlil.
Financovať školy chcú podľa uplatnenia
Kvalita vysokoškolského vzdelávania je jednou z prvých priorít Katolíckej univerzity. „Aj v súčasnosti realizujeme rozsiahly projekt, ktorého zámerom je skvalitniť vzdelávanie, výskum a určiť štandardy v internom hodnotení toho, čo robíme,“ spresnil hovorca univerzity.
Rezort školstva v posledných mesiacoch otvorene hovorí o tom, že zmení spôsob financovania vysokoškolského štúdia. Univerzity by dostávali peniaze podľa toho, ako sa ich absolventi uplatňujú na trhu práce, teda akým spôsobom dokážu na odvodoch vrátiť do rozpočtu to, čo do nich štát investoval.
Na Katolíckej univerzite by s takýmto systémom financovania nemali problém a privítali by akékoľvek reformy ministerstva, ktoré skutočne prispejú k skvalitneniu vysokoškolského vzdelávania.
Viac ako meno školy zavážia skúsenosti
Na štartovacej čiare pri hľadaní zamestnania sa ťažšie stojí študentom, ktorí vyštudovali vysokú školu bez dlhoročnej tradície. Pri pracovnom pohovore sa môžu stretnúť s nedôverou budúceho zamestnávateľa.
Katolícka univerzita vznikla len pred jedenástimi rokmi a radí sa medzi najmladšie na Slovensku.
„Dlhoročná tradícia absolvovanej vysokej školy nie je jedinou vlastnosťou, ktorá zvýhodňuje uchádzačov na trhu práce, hoci nie je zanedbateľná. Vždy totiž závisí na miere osobných kvalít uchádzača o prácu,“ povedal Buzna.
„Prácu som si našla, hoci so šťastím, takmer ihneď po tom, ako som si prebrala diplom. Nemyslím si, že až tak veľmi záleží na tom, aká škola titul udelí. Dôležitejšie je to, či na sebe pracujem, mám záujem o pozíciu a do akej miery som pre zamestnávateľa šikovná. Veriť tomu, že len samotný diplom zo školy zvučného mena zaručí pracovný úspech, je veľký omyl,“ povedala bývalá študentka univerzity, ktorá dnes spracuje v bratislavskom grafickom štúdiu.
Názov školy vyvoláva predsudky
Pripísať si do životopisu absolvovanie vysokej školy a titul pred či za meno je dnes oveľa jednoduchšie ako v minulosti. Brány univerzít a vysokých škôl opúšťajú ročne tisícky absolventov, trh práce však nedokáže prijať všetkých.
„Dnes je nová móda mať titul a je jedno z akej školy,“ povedala Monika, absolventka Katolíckej univerzity, ktorá dnes pracuje, no v inom odbore, ako vyštudovala.
„Mala som voči škole tiež predsudky, ale po prvej polovici semestra som absolútne nadšená. Univerzita poskytuje kvalitné vzdelanie. Kamarátka, ktorá študuje ten istý odbor v Bratislave, povedala, že mi závidí, pretože univerzita má materiálne vybavenie na úrovni. Viem, že samotný názov katolícka v mnohých vyvoláva predsudky, ale je to škola ako každá iná a akékoľvek výhrady sú zbytočné,“ povedala študentka žurnalistiky Nikola.
