LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Živa znamená životodarnú silu,“ vysvetlila Ľudmila Lada Kacejová, ktorá sa inšpiruje pri tvorbe odevov ľudovou slovesnosťou.
„Hovoríme o novodrevnej kultúre, ktorá je nositeľná v súčasnosti.“ Také sú vystavené šaty, kabátiky, blúzky, sukne, ale súčasníkovi učarujú aj drevené predmety, keramika, fotografie či maľby. Rovnako pozornosť lákajú aj ornamenty Štefana Leonarda Kostelničáka, zakladateľa slovenskej ornamentiky z prvej polovice minulého storočia, ktorému je venovaná časť výstavy.
Krásnemu mužovi učaroval ornament
„Veľmi som sa zamýšľala nad tým, čo spojilo fešáka muža s ornamentom? Prečo ho ornament tak zaujal?“ vysypala otázky Klára Sádová, externá spolupracovníčka Súkromného etnografického múzea Humno v Košiciach a jedna z organizátoriek podujatia.
„Ornament sprevádza človeka od vývoja ľudstva v každej dobe. Je sprítomnením krásy a Kostelničák dokázal spojiť krásu s praktickým využitím. Tvoril pre oko aj úžitok.“
Štefan Leonard Kostelničák pochádzal zo Spiša, bol posledným, siedmym dieťaťom v chudobnej rodine roľníka. Odmalička maľoval a zbieral ornamenty.
„Nazbieral viac ako 4-tisíc artefaktov ľudového ornamentu, ktoré vydal v dvojdielnej publikácii Slovenská ornamentika. Jeho zámerom bolo priblížiť ornament bežným ľuďom, aby vzbudil u nich záujem o ornamenty, aby sa naďalej uchovali ako kultúrne dedičstvo,“ dodala K. Sádová.
„Nechcel však, aby sa ornamenty odovzdávali ďalej v pôvodnej nezmenenej podobe. Vo svojej škole učil štylizovať slovenské ornamenty, to znamená prispôsobiť ich sebe a svojmu cíteniu. Učil svojich spolupracovníkov nakresliť si svoj vlastný ornament. Napriek tomu, že nebol pedagóg, zostavil prvý aj druhý diel Slovenskej ornamentiky tak skvelo, že je to abeceda maľovania ornamentov.“
Uvedomoval si, že ak chce byť dobrý v ornamentalistike a šíriť ju ďalej, musí nielen vzdelávať, ale aj vyrábať a predávať. Vyhľadával si pomocníkov z veľmi chudobných rodín, najmä z rodného Spiša. Poskytoval im ubytovanie a stravu zadarmo. Navyše, keď to boli ešte neplnoletí chlapci, zobral za nich plnú rodičovskú zodpovednosť na seba. Boli to nielen jeho pomocníci, ale chlapci mali možnosť sa u neho vzdelávať.
Stopy umelca sú aj v Liptove
Štefan Leonard Kostelničák bol presvedčený, že pekné veci ľudia obdivujú a aj po nich túžia, a tak zorganizoval množstvo putovných a predajných výstav. Vystavoval a predával na nich, napríklad, porcelánové súpravy, výrobky z kože, dreva, textil, nábytok zdobený ornamentom. V odborných kruhoch je práve preto považovaný za priekopníka slovenského výtvarného výstavníctva.
„Zaujímavé bolo, že jeho výstavy trvali maximálne štrnásť dní, pričom priemerná návštevnosť bola do päťtisíc ľudí. Podľa dobovej tlače tieto výstavy robil do roku 1945, dokázal ich organizovať počas vojny. Hovorí to o tom, že aj v ťažkej dobe boli ľudia hladní po kráse,“ spresnila K. Sádová.
Organizoval nielen putovné a predajné výstavy, ale rozhodol sa zakladať obchody s nádhernými úžitkovými predmetmi. „V roku 1947 bol v Liptovskom Mikuláši, kde údajne otváral jednu z takýchto predajní. Chceme sa teraz vydať po jeho stopách v Liptove. Predpokladáme, že určitá časť z jeho tvorby, či je to už keramika alebo iné predmety ozdobené ornamentami z jeho ateliérov, sú práve v Liptove.“
Z minulosti krása ide do súčasnosti
„Pri inštalovaní výstavy sme si uvedomili, že kultúrne dedičstvo našich predkov sa zachovalo aj v súčasných ľuďoch,“ skonštatovala Ľudmila Kacejová. K. Sádová dodala, že štylizovaný ornament sa nachádza takmer na všetkých vystavených predmetoch bez toho, aby si to pravdepodobne súčasní umelci, tvoriaci v duchu ľudových tradícií, uvedomovali. „Spojili totiž srdce, cit a vnímanie,“ uzavrela.
Na výstave svoju jedinečnú tvorbu predstavujú Darina Jurišová, Ľudmila Lada Kacejová, Karol Kopčák, Janka a Daniela Kipilové, Martin Kopčák, Ivan Slezák, Lucia a Aja Lakové, Janko Svetlan Majerčík, Dorota Martincová, Ďuro Shelley, Magda Šablatúrová, Vejan a Inka Zibrinová. Výstava v mikulášskom Múzeu Čierny orol potrvá do konca novembra.
„Ďakujem všetkým nádherným bytostiam okolo nás, lebo bez nich by naša tvorba nebola. Je to jedinečný komparz,“ skonštatoval na vernisáži Ď. Shelley, fotograf, ktorý zachytáva, okrem iného, skutočne ženskú krásu žien. „Všetci sme v tomto svete herci, režiséri aj scenáristi a snažíme sa ho vidieť cez krásu.“
