LIPTOVSKÁ ŠTIAVNICA. Lepší úvod si obec len s viac ako tisíc obyvateľmi v spoločnosti viacerých miest, ani nemohla vysnívať. Keď v kraji bolo odohraných šesť naplánovaných a jedno predohrávané kolo zo sklonku jesene. Liptovská Štiavnica trónila v tabuľke na 2. mieste, tesne za žilinskou rezervou. V tom čase futbalisti z juhovýchodnej časti Liptovskej kotliny boli v mimoriadnom laufe. Šesť výhier a iba jedna prehra, v 2. kole v Kalinove 1:2. S takouto vizitkou sa pomerne malá dedinka mohla právom hrdiť.
Určite nikoho z tamojších futbalových zanietencov by vtedy nenapadlo, že zrazu skončili medové týždne ich miláčikov. Potom, do konca jesennej časti, Družstevník už nespoznal radosť z víťazstva a do tabuľky si zaknihoval len štyri body za remízové duely.
So Žilinou hrali špecifický zápas
„Som sklamaný,“ odkrýval svoje pocity dlhoročný tréner Liptovskej Štiavnice a v minulosti kapitán Ružomberka František Mikuláš. „Po vydarenom štarte, akoby do našich radov zavial prílišný vietor eufórie. Niektorí chlapci si asi mysleli, že všetko ďalej už pôjde samo.“
Domáca deľba bodov so žilinským béčkom (1:1), vzápätí prehra v Martine (2:3) a prvý bezbodový zisk doma s Tisovcom (1:2), boli akýmsi spúšťacím mechanizmom čiernej jesennej fázy Družstevníka. „So Žilinou to bol špecifický zápas, ktorý sme mali vyhrať.
V Martine chlapci prvý polčas trestuhodne odflákli, v druhom zlikvidovali súperov dvojgólový náskok, lenže namiesto toho, aby sme po veľkých šanciach odskočili na 4:2, prišiel v nadstavenom čase gól súpera. No za zlomový moment by som označil stretnutie s Tisovcom. Bol to pre nás veľmi nešťastný zápas, ktorý potom, žiaľ, určil naše ďalšie jesenné účinkovanie.“
V druhej polovici jesene nebolo v Liptovskej Štiavnici o pohode ani chýru, ani slychu. Dovtedajší ašpirant na postup sa postupne prepadával stále nižšie. Navyše, pušný prach vyschol aj dvojnásobnému corgoňligovému kanonierovi Róbertovi Semeníkovi, ktorý sa v lete, po pol roku vo Vrábľoch, opäť vrátil do štiavnického Družstevníka.
Chýbal im dravý útočník
„Po zápase v Tisovci sa na nás začala kopiť aj smola,“ hľadal vysvetlenie na ústup z pozícií Mikuláš. „Z rôznych dôvodov, či to už boli karty, alebo zranenia mi v ďalších kolách chýbali minimálne traja kľúčoví hráči, ktorých ostatní nedokázali nahradiť. V závere to bolo aj o piatich, šiestich nosných absenciách. Musím priznať, že niektoré stretnutia sme tiež podcenili. Čiže výsledky boli aj odzrkadlením prístupu niektorých chlapcov. Naším najväčším problémom však bolo nepremieňanie šancí. Semeníka súpera pravidelne pri bránení zdvojovali, avšak chýbal pri ňom dravý typ útočníka, ktorý by využil uvoľnený priestor. Predtým túto úlohu efektívne napĺňal Benjamín Brtko. V závere som bol rád, že je už koniec. Neviem, kam by sme sa pri ďalších kolách ešte prepadli,“ uviedol štiavnický tréner.
Po sľubnom rozbehu Mikuláš pomýšľal na vážny atak prvých troch priečok. Teraz trošku ustúpil zo svojich plánov, no stále myslí na prioritný cieľ. „Všetko nasvedčuje tomu, že po reorganizácii súťaží do III. ligy sa dostane najlepších šesť tímov. Jednoznačne chceme byť medzi nimi,“ zakončil ambiciózny kouč Družstevníka Liptovská Štiavnica.
