LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ako prvá v regióne sa mu profesionálne začala venovať skupina združená v organizácii Freeride-MTB. ktorú koncom roku 2007 založil Martin Čupka. Dnes zastrešuje takmer tridsať jazdcov a momentálnym jazdeckým lídrom tímu je Aleš Hrebík. Pretekár odpovedal na niekoľko otázok, zhodnotil uplynulú sezónu a prezradil aj zaujímavosti z adrenalínového športu.
Ako ste sa k dowhillu dostali a čo vás na ňom najviac oslovilo ?
- Už v detstve som mal svoj prvý bicykel, ktorý mi poskladal otec. Vždy ma bavilo jazdiť skôr dole ako hore kopcom. Rýchlosť, vietor v tvári, odreté lakte, kolená. K downhillu som sa dostal cez môjho kamaráta. Obdivoval som jeho bicykel a ako na ňom jazdil. Páčila sa mi myšlienka jazdiť v lese, po neznámom teréne bez semaforov, dopravných značiek, obmedzení, áut či nahnevaných ľudí.
Aké sú pravidlá downhillu, čo je pre úspech jazdca na trati počas pretekov dôležité ?
- Pravidlá sú veľmi jednoduché. Jazdec sa musí čo najrýchlejšie presunúť zo štartu do cieľa po vytýčenej trati. Jej prevýšenie je niekedy viac ako päťsto metrov. Počas pretekov je dôležitá koncentrácia jazdca na svoj výkon. Jednoducho, nemyslieť na nič iné okrem toho, čo práve na trati robím alebo robiť budem. Dôležitý je aj bicykel , ktorý pretekára podrží a nesklame, keď to najmenej čaká.
Čo tvorí neodmysliteľnú výbavu pretekára ?
- Prilba, okuliare, rukavice, chrániče kolien a chrbtice. Bez toho nikdy nejdem ani na tréning. Potom jazdci využívajú ešte chrániče lakťov, panvovej kosti, predlaktí a, samozrejme, bicykel.
Koľko disciplín v downhille existuje a aký je medzi nimi rozdiel ?
- Downhill, Four cross, Down Town, Slopestyle alebo freeride. Na downhille štartujú jazdci jednotlivo. Meria sa im čas a jazdí sa na trati dlhej od 1200 metrov do 5-tisíc metrov. Pri Four crosse štartujú z rampy na širokej trati štyria jazdci. Dĺžka trate je do osemsto metrov. Po jazde prví dvaja zo štvorice postupujú ďalej a ostatní dvaja vypadávajú. Down Town sa jazdí priamo v uliciach miest, ktoré sú postavené na kopci. Napríklad, Rio de Janero. Slopestyle alebo freeride je voľná jazda, do ktorej sú zapojené rôzne akrobatické prvky ako saltá, otočky, tailw hip a podobne. Jazdí sa na špeciálne prispôsobenej trati s veľkými skokmi z dreva či hliny.
Existujú presné pravidlá, s akým bicyklom sa môže pretekár postaviť na štart ?
- Bicykel musí byť v prvom rade v dobrom technickom stave. Záleží na jazdcovi, či uprednostňuje celoodpružený alebo, takzvaný pevňák, ktorý má odpruženú len prednú vidlicu. Odporúčajú sa kotúčové brzdy, ale nie sú podmienkou na štarte.
Koľko zjazdový bicykel váži a aká je jeho priemerná cena ?
- Hmotnosť zjazdového bicykla sa v priemere pohybuje okolo osemnásť kilogramov, záleží na type komponentov a použitých materiálov. Napríklad, ja jazdím na Giant-te a ten váži 16,5 kilogramu. Ceny zjazdákov sa pohybujú od osemsto eur až do 8-tisíc eur. Cena závisí hlavne od značky samotného rámu a potom od vybratých komponentov, ktorými je bicykel vybavený, ako sú brzdy, ráfy, pedále a podobne.
Akú priemernú rýchlosť dokáže jazdec na trati dosiahnuť ?
- Závisí od typu trate. Na niektorých slovenských tratiach je priemerná rýchlosť okolo 50 kilometrov za hodinu, ale na niektorých úsekoch pretekári jazdia ja osemdesiatkou.
Akú najväčšiu rýchlosť ste dosiahli vy?
- Nepoznám ju, keďže na bicykli nemám tachometer.
Ako vyzerá tréning zjazdára ?
- V sezóne trénujeme na niektorej z tratí, na ktorej jazdíme. Všímame si chyby a snažíme sa ich už v nasledujúcej jazde neurobiť. Pokúšame sa byť každou jazdou rýchlejší a v náročných technických pasážach sa snažíme o najčistejšiu jazdu. Sem-tam vybehneme na cestné bicykle potrénovať kondíciu. V zime je to iné, na bicykel je menej príležitostí ako v lete. Do tréningu zapájame beh, lyžovanie, snowscoot, plaváreň, lezenie. Mesto mám poskytlo telocvičňu, kde budeme spoločne pracovať na kondícii, aby sme nezleniveli a nepribrali.
Keďže je downhill adrenalínový šport, určite je dôležité sústredenie. Ako si koncentráciu trénujete ?
- Pred jazdou si zopakujem za zatvorenými očami celú trať. Predstavujem si každú zákrutu, každý technický úsek, skok, aký prevod zaradím a podobne. Nemyslím na to, čo nesmiem spraviť, ale myslím na veci, ktoré spraviť musím. Každopádne myslieť na chyby je najväčšia psychická bariéra. Trénovať predštartovú koncentráciu v simulovaných podmienkach je nemožné. Takže zostáva len chodiť na preteky, zbierať skúseností a trénovať ju na mieste.
Aké sú možnosti pre downhill v Liptove ?
- Keďže Liptovský Mikuláš leží v kotline, je obkolesený pohoriami zo všetkých strán. Máme v regióne najväčšie bikeparky na Slovensku v Jasnej a na Malinom Brde pri Ružomberku. Máme aj lokálne trate blízko mesta. Na Rohačke, Háji Nicovô, Hradskej hore v Liptovskom Hrádku čí freeridové zóny Baranec, Žiarska dolina a Červenec. Máme k dispozícii aj bikrosovú trať na trénovanie techniky skokov, vedľa nej onedlho pribudne aj dirt park. Takže možnosti na trénovanie máme veľmi dobré.
Ktorá trať je na Slovensku vaša obľúbená a prečo ?
- Veľmi dobre sa mi jazdí na downhilovej trati v Giant bikeparku v Jasnej. Asi to bude tým, že trať je technická aj rýchla. Je na nej veľa skokov a trávim tam veľa času, mám tam dobré zázemie.
Ste najlepším jazdcom v Freeride MTB tíme. Ako by ste zhodnotili uplynulú sezónu ?
- Sezóna bola pre náš Freeride MTB tím úspešná, Absolvovali sme celý slovenský pohár, preteky v Českej republike, štartovali sme aj na svetom pohári v rakúskom Leogangu. S niektorými svojimi výsledkami príliš spokojný nie som. Na začiatku sezóny som mal zranenie, ktoré ma na chvíľu vyradilo z hry. Rád by som však poďakoval sponzorom, celému tímu za spoluprácu a, samozrejme, priateľke Nátalke, že má pre môj šport pochopenie.
Aká je slovenská konkurencia a ako hodnotíte výkony kolegov z tímu ?
- Na Slovensku sa vypracovala pekná elita jazdcov. Konkurencia je kvalitná na každých pretekoch. Veľa ľudí sa športu venuje zodpovedne, čo sa odráža aj na ich výsledkoch. Downhillu sa venuje stále viac ľudí, jazdí sa častejšie s radosťou a rýchlejšie. Chlapci a dievča z tímu zaznamenali veľký posun a Pavel Beťko je objav roku. Z juniorov sa zaradil priamo do elitnej kategórie medzi ostrieľaných jazdcov, kde hneď patril do prvej tretiny jazdcov.
