LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Päťmesačná letná turistická sezóna sa oficiálne skončila prvého novembra. Len do Tatier prišlo tento rok priemerne 22-tisíc turistov za deň.
Hoci sa počas leta návštevnosť slovenských národných parkov v porovnaní s minulým rokom výrazne nezmenila, pomoc Horskej záchrannej služby potrebovalo až o štvrtinu turistov viac ako vlani.
Horská služba pomáhala v lete takmer 360-krát, čo je o sto zásahov viac ako predošlý rok. Pomoc záchranárov potrebovali najčastejšie turisti, potom bicyklisti a horolezci. Zážitok z turistiky a pohľad na slovenské hory zblízka najčastejšie skomplikovali návštevníkom poranené kĺby, zatvorené zlomeniny, vonkajšie poranenia a odreniny.
Viac ako polovica úrazov sa stala Slovákom, potom nasledujú Česi a prvú trojku uzatvárajú Poliaci.
Najprv sa naobedujú, potom vyrazia
„Za úraz v horách si môžu ľudia z 80 až 85 percent sami. Aj keď sa už naučili, že sa majú vhodne obuť a obliecť, čoraz horšie si plánujú túry,“ povedal náčelník Horskej služby Jozef Janiga.
Turisti vyrážajú do hôr až na obed, okolo desiatej až dvanástej hodiny. Pri návrate ich už sprevádza tma, strácajú orientáciu a sú unavení. „Ľahko zablúdia a rýchlo dochádza aj k úrazom,“ vysvetlil náčelník Horskej služby.
Ďalšou častou príčinou úrazov v horách je precenenie vlastných schopností. Ľudia si často vyberajú túru, na ktorú fyzicky nemajú. K tomu sa pridružuje aj nevhodná výstroj a technické pomôcky, ktoré sú niekedy nevyhnutné.
Zvyšku úrazov, pri ktorých zasahovala Horská služba, ľudia nemohli predísť. „Sú to skryté choroby, o ktorých nevedeli a prepukli práve v horách, lavíny, ktorých pád ľudia nezapríčinili alebo k úrazu prispela cudzia osoba. Potom sú to náhle zmeny počasia, ktoré turisti nemohli reálne ovplyvniť,“ doplnil Janiga.
Roháče sú najnebezpečnejšie
V Západných a Nízkych Tatrách zasahovali záchranári o sedemnásť percent častejšie ako vlani. Práve hrebeňom Západných Tatier vedie technicky najnáročnejšia značkovaná trasa na Slovensku. Aj keď prechod hrebeňom uľahčujú fixné reťaze, od turistu vyžaduje výbornú fyzickú kondíciu a zdatnosť.
„Západné Tatry sú veľmi špecifické. V lete je náročná najmä severná strana – Roháče. Ich rizikové, i keď zabezpečené chodníky, vedú po skalných zrázoch, ostrých hrebeňoch a pri reťaziach musí byť človek mimoriadne opatrný. Ak v noci zablúdi, z hrebeňa zostúpi ťažko,“ vysvetlil Janiga.
Značkovanie zničili kalamity
Na južnej strane Západných Tatier zvyšujú horskí záchranári pohotovosť najmä v zime. V ich horstve je totiž najviac lavín na Slovensku.
„Veterná smršť a lykožrútová kalamita ovplyvnili značenie turistických chodníkov. Niektoré dodnes nie sú v stopercentnom stave, aj keď vlastníci robia, čo môžu. V niektorých miestach stále prebieha ťažba a značky nedoplnili. V noci stačí, ak chýba jedna či dve značky, turista zíde z chodníka a zablúdi. Horská služba potom musí vyhlásiť pátranie,“ dodal Janiga.
