Tomáš Chovan sa narodil 28. decembra 1926 v Hubovej (vtedy sa obec volala Gombáš) v chudobnej kresťanskej rodine. Vyrastal s dvoma súrodencami, dvaja zomreli krátko po narodení. Študoval na vojenskej reálke v Martine a Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Skončil ju s hodnosťou poručíka v roku 1948.
V tom čase sa v Československu dostali k moci komunisti a nastolili totalitný režim, s ktorým mladý poručík nesúhlasil. Už v máji prešiel cez rieku Moravu do Rakúska a odtiaľ do Francúzska, kde údajne dostal diverzantský výcvik. Hranice prekročil niekoľkokrát aj s ďalším dôstojníkom Rudolfom Pščolkom.
Tomáša Chovana zatkli 31. marca 1950 na hlavnej stanice v Bratislave. Obvinili ho, že sa dal do služieb slovenskej emigrácie, ktorá sa usilovala o rozbitie Československej republiky a vytvorenie samostatného slovenského štátu v rámci európskej federácie. Na súdny proces čakal vo väzení rok. Verdikt znel - smrť.
Prezident matku odsúdeného neprijal
Po vynesení rozsudku smrti sa Tomáša Chovana pokúšala zachrániť nielen jeho rodina, ale celá dedina. Aj keď odvolací súd v Prahe potvrdil rozsudok smrti, mohol ho ešte zachrániť prezident. Všetky masové organizácie v Hubovej, vrátane miestnej organizácie komunistickej strany, prosili prezidenta republiky Klementa Gottwalda o zmiernenie trestu. Ale ich prosby nevypočul. Ani prosby otca, ktorý ponúkal svoj život za život svojho syna, ani prosby matky. Na jej žiadosť o audienciu prišla odpoveď, že prezident ju nemôže prijať, lebo je plne zaneprázdnený neodkladnými štátnymi povinnosťami.
Tomáša Chovana popravili 8. novembra 1951 vo väznici v Bratislave. Kat mu zavesil na krk slučku o pol piatej ráno a po pätnástich minútach úradný lekár skonštatoval jeho smrť.
Matka pri rozlúčke so synom skolabovala
Deň pred popravou oznámili rodičom Tomáša Chovana, že sa s ním môžu prísť rozlúčiť do Justičného paláca. Otec nemohol ísť, lebo bol už veľmi chorý. Zomrel utrápený päť rokov po synovej poprave. Do Bratislavy cestovala Tomášova mama, jeho mladší brat Jozef a bratanec. Matka počas rozlúčky so synom skolabovala.
„Téma strýko a jeho justičná vražda boli v našej rodine do roku 1989 vecou, o ktorej sa radšej nehovorilo,“ povedal synovec Tomáša Chovana Igor. Jeho otec Jozef bol tiež politickým väzňom. Zatvorili ho za pokus o nedovolené opustenie republiky a z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím.
„Otec bol rád, že napriek bratovej smrti a svojmu uväzneniu mohol pracovať v úradníckej profesii vo vtedajších Bavlnárskych závodoch V. I. Lenina v Ružomberku. To ale neznamenalo, že rodina fungovala pokojne. Až do prevratu bol otec pod drobnohľadom komunistickej strany a tajnej polície, respektíve ich aktívneho miestneho zástupcu. Komunizmus vždy visel nad ním ako kliatba,“ priblížil Igor Chovan.
Z traumy, ktorú jeho otec, stará matka a starý otec prežili, sa vraj nikdy nespamätali. Absolvovali niekoľko domových prehliadok, výsluchy, ťaživý súdny proces v Bratislave. Predsedníčkou senátu bola Alžbeta Trattnerová známa svojou krutosťou a bezcitnosťou. Volali ju beštia alebo krvavá Trattnerka.
Na hrobe nesmel mať meno, iba číslo
„Noc pred strýkovou popravou prečkali otec a stará mama na hlavnej stanici v Bratislave. Ráno mu mali priniesť šaty do rakvy. Ale zriadenci ich obliekli inému väzňovi, ktorého zrejme popravili spolu s ním. Keď videli strýkove šaty na cudzom človeku, mysleli si, že mu niekto na poslednú chvíľu predsa len pomohol. No vzápätí vyšiel omyl najavo. Otec uvidel svojho brata na vozíku, na krku mal odtlačok zo slučky a na čele a hrudi jazvy po pitve. Pochovali ho na Martinskom cintoríne v Bratislave. Na hrobe nesmel mať meno, iba číslo,“ zakončil smutný príheh svojho strýka Igor Chovan. Dodal, že pre neho je príkladom človeka, ktorý pre svoje presvedčenie neváhal nasadiť aj vlastný život.
„Strýka v plnom rozsahu rehabilitovali zrušením pôvodného rozsudku v roku 1992. Stratený život a prežité utrpenie sa však už zmeniť nedajú. Ani otec, ani stará mama si až do svojej smrti v roku 2000 žiadne výhody za to, čo vytrpeli, neužili. Ľudia, ktorí vtedy tento zločin spôsobili, však dožili nadštandardne zapezpečení. Od týchto tyranov a ich potomkov sme sa žiadneho ospravedlnenia ani ľútosti nikdy nedočkali.“
Tomáš Chovan v knihe aj vo filme
V procese s Tomášom Chovanom obvinili viac ako dvadsať ľudí. Rudolfa Pščolku odsúdili na doživotie, Jozefa Vrábla na dvadsaťpäť a Štefan Bučeka na dvadsať rokov väzenia. Za navádzanie k vojenskému zločinu a napomáhanie pri vyzvedačstve odsúdili na niekoľkoročné tresty a vysoké finančné pokuty viacerých obvinených, z toho štyroch z Hubovej: Andreja Kamenského na desať rokov, jeho syna Jána na päť rokov, Jána Húsku Hamaja na dva roky a Andreja Kuderu na deväť mesiacov.
Osudy Tomáša Chovana a jeho rodákov opísal spisovateľ Rudolf Dobiáš v samostatnej kapitole v knihe Triedni nepriatelia na základe rozprávania dlhoročného kronikára Hubovej Karola Okáľa. Rudolf Dobiáš zažil na vlastnej koži drastické metódy v komunistických žalároch aj jáchymovské peklo. Je aj autorom scenára k dokumentárnemu filmu o Tomášovi Chovanovi.
V kostole sa modlili politickí väzni aj študenti
Pietna spomienka na Tomáša Chovana v Hubovej sa konala 10. novembra. Zúčastnili sa na nej bývalí politickí väzni z rôznych kútov Slovenska, študenti Gymnázia svätého Andreja v Ružomberku, viceprimátor Ružomberka Stanislav Bella, zástupcovia obce, Katolíckej univerzity a príbuzní popraveného. Začala sa omšou v kostole Povýšenia svätého kríža.
Kňaz Viktor Olos, ktorý bol tiež počas komunizmu prenasledovaný a väznený, pripomenul, že po komunistickom prevrate v Československu v roku 1948 súdili, väznili, mučili a popravili veľa nevinných ľudí. Spomenul aj Bernarda Nemčeka z Likavky a Bernarda Jaška z Černovej.
Modlitbu, ktorej autorom bol kardinál Ján Chryzostom Korec, prečítal predseda Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja (PV ZPKO) na Slovensku a maltézsky rytier Arpád Tarnóczy. Obetné dary priniesli synovci Tomáša Chovana a hlavná organizátorka pietnej spomienky Mária Šidová, predsedníčka regionálnej pobočky PV ZPKO v Ružomberku. Ona a jej manžel Leopold Šida boli tiež väzňami v komunistických žalároch.
K pamätnej tabuli položili veniec
Pamiatku Tomáša Chovana si uctili aj položením venca k pamätnej tabuli, ktorú na Obecnom úrade v Hubovej odhalili v roku 1997.
Podpredsedníčka PV ZPKO na Slovensku Anna Fodorová pripomenula, že roky komunistickej krutovlády priniesli utrpenie tisíckam rodín a v bývalom Československu bolo popravených 242 obetí. Poďakovala hlavne študentom, ktorí si uctili ich pamiatku a vyslovila želanie, aby oni ani ďalšie generácie nezažili utrpenie totalitného režimu.
Pri pamätnej tabuli sa prihovorili aj Stanislav Bella a starosta Hubovej Stanislav Nechaj. Zaznela báseň Krajanovi Tomášovi, ktorú mu venoval Peter Galan Skalanovič.
Členovia PV ZPKO sa 17. novembra poklonili aj popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu pri pamätníku na Ružinovskom cintoríne v Bratislave. Sú na ňom aj mená troch liptovských martýrov – Tomáša Chovana, Bernarda Jaška a Bernarda Nemčeka. Všetci majú v svojich rodiskách pamätné tabule hlavne zásluhou bývalého politického väzňa Pavla Brodňanského. Stál pri zrode celoslovenskej organizácie politických väzňov v roku 1990,v Ružomberku bol jej okresným predsedom. Zomrel v roku 2004.
