LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Nemocnica so 150-ročnou históriou sa otriasa v základoch. Anestéziológovia a chirurgovia nechcú stiahnuť výpoveď.
Reálne hrozí, že pacienti Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu nebudú môcť podstúpiť žiadnu operáciu. Nemocnica môže prísť o odborníkov, ktorí by im dali narkózu.
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), ktorý je zriaďovateľom nemocnice, pripravil krízový plán. Ľudia sa nemusia obávať, že zostanú bez akútnej zdravotnej starostlivosti.
„Krízový štáb pracuje viac ako mesiac, rokovali sme so štátnymi nemocnicami v regióne, do ktorých by sa, v prípade potreby, vozili pacienti v akútnom stave,“ povedal Juraj Blanár, predseda ŽSK po včerajšom stretnutí s lekármi.
Vážne prípady ošetria v štátnych nemocniciach v prípade, ak oddelenia zostanú bez lekárov. „Budeme spolupracovať s tými nemocnicami, ktorých sa výpovede výrazne nedotkli. Napríklad, v Martine nemajú takmer žiadne výpovede a v Ružomberku je to iba desať percent lekárov,“ vysvetlil Blanár.
Najhoršia situácia je v nemocniciach kraja
V nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je ŽSK, je situácia najkritickejšia. Výpoveď v nich dala takmer polovica všetkých lekárov. Spôsob financovania zdravotníctva na Slovensku je, podľa Blanára, absolútne nevyhovujúci a doplácajú na to v nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj.
„Dôkazom je aj to, že naše nemocnice neboli oddĺžené. Je pre nás preto neprípustné, aby sa vytvorili kategórie druhotriednych pacientov, ktorí chodia do týchto nemocníc. Doplácajú na to aj lekári, pretože nemôžu mať také platy ako v štátnych nemocniciach,“ reagoval Blanár.
Blanár včera lekárov v Liptovskom Mikuláši žiadal, aby výpovede stiahli a v boji za zmenu vo financovaní zdravotníctva postupovali spoločne. „Ponúkol som lekárom riešenie legálnou cestou, aby sme nerobili z pacientov rukojemníkov,“ povedal predseda ŽSK.
Kraj chce podať medzinárodnú žalobu
Liptovskomikulášskym lekárom predseda ŽSK navrhol, aby sa domáhali práv na medzinárodnom súde. „Chceme žalovať Slovenskú republiku za diskrimináciu našich nemocníc pre ich neoddĺženie a zároveň diskrimináciu pri platovom ohodnotení lekárov, ktorí v nich pracujú. Verím, že to zvážia, spojíme sa a budeme sa snažiť túto deformáciu odstrániť,“ vysvetlil Juraj Blanár.
Lekári v štátnych a súkromných nemocniciach majú v priemere o 500 eur vyšší plat oproti krajským nemocniciam. V prípade zdravotných zamestnancov je rozdiel 250 eur.
ŽSK v súčasnosti pracuje na medzinárodnej žalobe, pre ktorú je potrebná súčinnosť lekárov, zamestnávateľov a zriaďovateľov. Predseda predpokladá, že ju krajská samospráva pripraví do mesiaca a pol, aby ju mohli v novom roku podať.
Odborníci odchádzajú za prácou inde
Lekári z Liptovského Mikuláša, ktorí podali výpoveď a nestiahli ju, postupujú podľa Lekárskych odborových zväzov.
„Nie je pravda, že zneužívame ľudí. Dvadsať rokov nikto nepočúval naše požiadavky. Je to zúfalý rok, nie je nám jedno, čo sa deje. Tiež máme rodiny, ktoré potrebujú lekárov,“ povedal lekár z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu.
Výpoveďami chcú dosiahnuť, aby sa vytvorila koncepcia efektívneho financovania zdravotníctva, ktorá zabezpečí starostlivosť pre všetkých vo fungujúcich nemocniciach.
„Je úbohé, aby krajská nemocnica ledva vyplácala zamestnancov. Najväčšie bohatstvo nemocnice spočíva v ľudskom potenciáli lekárov, prístroje sa dajú kúpiť. Veľa šikovných kolegov odišlo pre zlú situáciu do iných nemocníc alebo zahraničia,“ dodal lekár.
