RUŽOMBEROK. Skupina šiestich až siedmich diviakov začína byť v poslednom období odvážna. Pomedzi bytovky a rodinné domy v Malých Tatrách sa prechádzajú aj za bieleho dňa.
Ľudia, ktorí tam bývajú, hovoria, že stretnutia s nebezpečnými zvieratami zoči-voči sú takmer na dennom poriadku.
Materská škola má špeciálny režim
Zvieratá schádzajú stále nižšie z lesov v severnej časti mesta od Hrboltovej po Likavku. Rodičia prestali púšťať deti von samé, diviaky naháňajú strach aj dôchodcom.
Nepomáhajú ani petardy, ktoré by mohli diviaky vyplašiť. Ľudia sa so žiadosťou o pomoc obrátili aj na mesto. „Vychádzajúc z podnetov obyvateľov Rybárpola a Malých Tatier sme Mestské lesy požiadali o monitorovanie situácie a pohybu diviakov, ako aj prijatia opatrení pre bezpečnosť obyvateľov,“ povedal ružomberský primátor Ján Pavlík.
„Materská škola v Malých Tatrách má preto špeciálny režim. Deti každý deň chodili na prechádzku chodníkom cez lesík, no odkedy tam chodia diviaky, deti zostávajú len v areáli škôlky. Ich lesík, ako ho volali, sa stal diviačím lesíkom,“ povedala Gabriela z Malých Tatier.
Ľudia ich nesmú za žiadnych okolností kŕmiť
Starostlivosť o lesnú zver v severnej časti Ružomberka spadá pod Poľovné združenie Likava Choč, ktoré prisľúbilo, že si– tuáciu bude sledovať a urobí potrebné kroky na obmedzenie stretávania sa človeka so zvieraťom v obývanej zóne.
„Ľudia by ich v žiadnom prípade nemali prikrmovať a približovať sa k nim. Diviaky schádzajú najmä pre potravu. Preto by mali ľudia zamedziť zvieratám prístup k potrave z nádob na odpadky alebo v záhradkách,“ odporučil Ján Kerdik, tajomník Poľovného združenia Likava Choč.
Na petardy aj pach nepriateľa si zvyknú
Používanie petárd na odplašenie je, podľa poľovníka, zbytočné, diviaky si na ne zvyknú. Pachové odpudzovače majú tiež iba krátkodobý účinok.
„Odpudzovače obsahujú pach predátora. Diviak ale veľmi rýchlo príde na to, že v takto označkovanom území nie je žiadny pohyb, nehrozí im nebezpečenstvo a vrátia sa,“ vysvetlil Kerdik.
Diviak lesný dokáže napadnúť človeka, ak sa cíti v ohrození. Nebezpečné sú najmä jeho kly s ostrými hranami, ktorými dokáže silno udrieť. Samec v dospelosti môže vážiť do dvesto kilogramov, samica 160 kilogramov.
Poľovačka medzi domami nie je jednoduchá
Po niekoľkoročnom bezúspešnom boji s diviakmi na žilinskom sídlisku nedávno zorganizovali poľovníci ich odstrel. „Nie je to jednoduché. Zákon povoľuje odstrel až dvesto metrov od obývanej časti,“ objasnil Kerdik.
Pre poľovačku v obývanej časti, aká bola uplynulý týždeň v Žiline, je preto potrebná spolupráca poľovníkov s políciou a lesným úradom.
Poľovačka na diviaka je náročná, strieľa sa v pohybe, pretože zviera rýchlo beží. Medzi domami sa môže guľka odraziť a zasiahnuť človeka. Preto musí polícia uzatvoriť priestor.
Diviaky budú kŕmiť ďaleko od ľudí
Hlavnou príčinou, prečo sa diviaky potulujú aj v obývanej časti, je ľahký prístup k potrave. V Malých Tatrách ľudia občas nechávajú zvyšky zeleniny pre jelenice, odmietajú však, žeby to boli také množstvá, ktoré by prilákali aj diviaky.
Poľovník však pripúšťa, že problém môže byť aj inde. „Prirodzenými nepriateľmi diviaka sú medvede a vlky. Tieto šelmy sú chránené, ich populácia sa zväčšuje, a preto vytláčajú ostatnú zver z ich prirodzeného lesného prostredia. Tá potom hľadá potravu inde, napríklad, v blízkosti ľudských obydlí,“ spresnil Kerdik.
Členovia Poľovného združenia Likava Choč budú sledovať pohyb diviakov v Malých Tatrách. Jednou z možností, ako zabrániť tomu, aby chodili za potravou medzi domy, je ich kŕmenie mimo obývanej časti.
„Napríklad, päťsto metrov od domov umiestnime potravu, budú sa chodiť kŕmiť tam a nie k ľuďom,“ vysvetlil poľovník.
