Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Pri ochrane prírody je dôležitý kompromis lesníkov a ochranárov

Na konferencii o stave tatranských lesov po vetrovej kalamite hľadali účastníci kompromis medzi rozvojom a prísnou ochranou prírody.

Odborníci diskutovali o Tatrách sedem rokov po kalamite.Odborníci diskutovali o Tatrách sedem rokov po kalamite. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ TASR: MILAN KAPUSTA)

LIPTOV. Vetrová kalamita zasiahla v novembri 2004 vo Vysokých Tatrách dvanásťtisíc hektárov lesných porastov. Sedem rokov po kalamite je približne sedemtisíc hektárov lesa poškodených premnožením podkôrneho hmyzu.

Realita v Tichej a Kôprovej doline, podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, potvrdila predpoklady odborníkov, že na územiach bez zásahu budú vyčíňať požiare a podkôrny hmyz.

Podporuje skleníkový efekt

„Naopak, použitie najmodernejších metód vyvrátilo obavy z erózie, ktorú malo spôsobiť spracovanie drevnej hmoty. Po troch rokoch už skoro nepoznať žiadne stopy po ťažbe,“ povedal Z. Simon.

Horšie je, podľa neho, že v rozpadávajúcich sa lesných porastoch napadnutých lykožrútom výskum preukázal mnohonásobne väčšiu produkciu skleníkových plynov kysličníka uhličitého. „Zdravé lesy nedokážu všetko absorbovať. Ťažko môže niekto tvrdiť, že chráni prírodu, keď podporuje skleníkový efekt,“ doplnil Z. Simon.

Minister si myslí, že nie je možné všetko iba chrániť a ľudia pritom prichádzajú o prácu, treba hľadať rozumnú dohodu. „Čoraz väčšie územie lykožrútom napadnutého lesa dokazuje, že sa kompromis stále nenašiel. Nielen v tatranských lesoch, ale na celom Slovensku sa z tohto dôvodu zlikvidovali tisícky pracovných miest,“ dodal.

Štátne orgány situáciu podcenili

Experiment v Tichej doline, kde majú veľkú časť lesného majetku neštátni vlastníci lesov z Východnej, vraj priviedol tamojší les k totálnemu rozvratu. „Za všetko hovorí fakt, že sedemtisíc kubických metrov dreva, ktoré je postihnuté podkôrnikovou kalamitou, nie je rozptýlené pravidelne. Sústreďuje sa hlavne tam, kde ostalo nespracované drevo po vetrovej kalamite,“ povedal Milan Koreň, zástupca neštátnych vlastníkov lesov vo Východnej.

Jedným z najviac postihnutých mies je, podľa neho, práve Tichá a Kôprová dolina.

V rokoch 2005 až 2007 boli doliny častou témou v médiách a spracovaniu kalamitného dreva v nich bránili mimovládni ochranárski aktivisti aj vlastnými telami.

„Myslím si, že rozhodnutie, ktoré v minulosti štátni ochranári urobili, nebolo správne. Chrániť prírodu a životné procesy bez ohľadu na ďalšie krajinno-ekologické dôsledky je nezmysel. Nemôžeme sa nečinne prizerať na šírenie podkôrneho hmyzu v lesoch,“ doplnil M. Koreň.

Štátne orgány, podľa neho, situáciu veľmi podcenili, prehliadali a ignorovali a dnes sú dôsledky jasne viditeľné. „Experimenty tohto typu nie sú vhodné do lesov, v ktorých je prevažujúcou drevinou smrek. Vždy to skončí fiaskom ako v Tichej a Kôprovej doline,“ vysvetlil Koreň.

Spracovali takmer všetku kalamitu

Ján Zuskin, riaditeľ Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, si myslí, že plošné vyhlásenie o neodbornom rozhodnutí štátnych ochranárov nie je objektívne.

„Zo strany niektorých ochranárov síce zazneli aj extrémne názory, ale som presvedčený, že kompetentní rozhodli podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Veď približne deväťdesiat percent kalamity sa spracovalo a bez zásahu ostalo len minimum, prečo hovoríme o extrémnom prístupe ochranárov,“ doplnil J. Zuskin.

Podkôrniková kalamita je, podľa riaditeľa, veľmi odborný problém a za jej vznikom treba hľadať viac dôvodov.

„Kalamita v TANAP-e súvisí s predchádzajúcou vetrovou kalamitou z roku 2004, ale v prípade iných území, tieto väzby neplatia alebo sú len okrajové,“ povedal J. Zuskin.

Ochranár tvrdí, že každé územie je potrebné hodnotiť individuálne a výsledky porovnávať. S kalamitou, podľa neho, prišla aj pozitívna zmena v myslení a vnímaní ochrany prírody v Tatrách. Dovtedy sa na nej podieľali len lesníci, dnes je to už celospoločenská záležitosť.

Tichá a Kôprová nie sú fiaskom

Riaditeľ povedal, že nemôže v žiadnom prípade vylúčiť, že les, ktorý vznikol ako výsledok prirodzených procesov, bude o sto či dvesto rokov kvalitnejší ako ten, ktorému pomáha človek. „Pri dnešných vedomostiach vieme pestovať prírode blízky les, ale či sa nám to páči, alebo nie, príroda má na to predsa len lepší recept a vie ho vypestovať kvalitnejšie,“ vysvetlil J. Zuskin.

Situáciu v Tichej a Kôprovej doline by riaditeľ fiaskom nenazval. „Pri odborných hodnoteniach treba byť vždy opatrný, je to skôr názor lesného hospodára či laika. Podobné problémy mali, napríklad, v Poľsku, ale aj inde na svete a les sa z kalamity spamätal aj bez toho, aby ľudia do neho zasahovali,“ argumentoval J. Zuskin.

Rozsah podkôrnikovej kalamity určite J. Zuskin nepodceňuje a tvrdí, že dôležitý je jej budúci vývoj. „Určite ho ovplyvní, napríklad, smer, akým sa uberie veľká klimatická zmena či iné prírodné faktory,“ uzavrel riaditeľ štátnej ochrany prírody.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Bezbariérové vozidlo
  2. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  3. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Zelená Bratislava
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Ruža zmeny
  8. Úpravy automobilov pre ZŤP
  9. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  10. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 690
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 138
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 686
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 712
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 085
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 11 437
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 407
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 076
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 071
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 023
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

GRAFY: Ako sa vyvíja pandémia na Liptove

Rekordný prírastok zaznamenal v nedeľu okres Ružomberok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Už ste čítali?