Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Pri ochrane prírody je dôležitý kompromis lesníkov a ochranárov

Na konferencii o stave tatranských lesov po vetrovej kalamite hľadali účastníci kompromis medzi rozvojom a prísnou ochranou prírody.

Odborníci diskutovali o Tatrách sedem rokov po kalamite.Odborníci diskutovali o Tatrách sedem rokov po kalamite. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ TASR: MILAN KAPUSTA)

LIPTOV. Vetrová kalamita zasiahla v novembri 2004 vo Vysokých Tatrách dvanásťtisíc hektárov lesných porastov. Sedem rokov po kalamite je približne sedemtisíc hektárov lesa poškodených premnožením podkôrneho hmyzu.

Realita v Tichej a Kôprovej doline, podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolta Simona, potvrdila predpoklady odborníkov, že na územiach bez zásahu budú vyčíňať požiare a podkôrny hmyz.

Podporuje skleníkový efekt

„Naopak, použitie najmodernejších metód vyvrátilo obavy z erózie, ktorú malo spôsobiť spracovanie drevnej hmoty. Po troch rokoch už skoro nepoznať žiadne stopy po ťažbe,“ povedal Z. Simon.

Horšie je, podľa neho, že v rozpadávajúcich sa lesných porastoch napadnutých lykožrútom výskum preukázal mnohonásobne väčšiu produkciu skleníkových plynov kysličníka uhličitého. „Zdravé lesy nedokážu všetko absorbovať. Ťažko môže niekto tvrdiť, že chráni prírodu, keď podporuje skleníkový efekt,“ doplnil Z. Simon.

Minister si myslí, že nie je možné všetko iba chrániť a ľudia pritom prichádzajú o prácu, treba hľadať rozumnú dohodu. „Čoraz väčšie územie lykožrútom napadnutého lesa dokazuje, že sa kompromis stále nenašiel. Nielen v tatranských lesoch, ale na celom Slovensku sa z tohto dôvodu zlikvidovali tisícky pracovných miest,“ dodal.

Štátne orgány situáciu podcenili

Experiment v Tichej doline, kde majú veľkú časť lesného majetku neštátni vlastníci lesov z Východnej, vraj priviedol tamojší les k totálnemu rozvratu. „Za všetko hovorí fakt, že sedemtisíc kubických metrov dreva, ktoré je postihnuté podkôrnikovou kalamitou, nie je rozptýlené pravidelne. Sústreďuje sa hlavne tam, kde ostalo nespracované drevo po vetrovej kalamite,“ povedal Milan Koreň, zástupca neštátnych vlastníkov lesov vo Východnej.

Jedným z najviac postihnutých mies je, podľa neho, práve Tichá a Kôprová dolina.

V rokoch 2005 až 2007 boli doliny častou témou v médiách a spracovaniu kalamitného dreva v nich bránili mimovládni ochranárski aktivisti aj vlastnými telami.

„Myslím si, že rozhodnutie, ktoré v minulosti štátni ochranári urobili, nebolo správne. Chrániť prírodu a životné procesy bez ohľadu na ďalšie krajinno-ekologické dôsledky je nezmysel. Nemôžeme sa nečinne prizerať na šírenie podkôrneho hmyzu v lesoch,“ doplnil M. Koreň.

Štátne orgány, podľa neho, situáciu veľmi podcenili, prehliadali a ignorovali a dnes sú dôsledky jasne viditeľné. „Experimenty tohto typu nie sú vhodné do lesov, v ktorých je prevažujúcou drevinou smrek. Vždy to skončí fiaskom ako v Tichej a Kôprovej doline,“ vysvetlil Koreň.

Spracovali takmer všetku kalamitu

Ján Zuskin, riaditeľ Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici, si myslí, že plošné vyhlásenie o neodbornom rozhodnutí štátnych ochranárov nie je objektívne.

„Zo strany niektorých ochranárov síce zazneli aj extrémne názory, ale som presvedčený, že kompetentní rozhodli podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Veď približne deväťdesiat percent kalamity sa spracovalo a bez zásahu ostalo len minimum, prečo hovoríme o extrémnom prístupe ochranárov,“ doplnil J. Zuskin.

Podkôrniková kalamita je, podľa riaditeľa, veľmi odborný problém a za jej vznikom treba hľadať viac dôvodov.

„Kalamita v TANAP-e súvisí s predchádzajúcou vetrovou kalamitou z roku 2004, ale v prípade iných území, tieto väzby neplatia alebo sú len okrajové,“ povedal J. Zuskin.

Ochranár tvrdí, že každé územie je potrebné hodnotiť individuálne a výsledky porovnávať. S kalamitou, podľa neho, prišla aj pozitívna zmena v myslení a vnímaní ochrany prírody v Tatrách. Dovtedy sa na nej podieľali len lesníci, dnes je to už celospoločenská záležitosť.

Tichá a Kôprová nie sú fiaskom

Riaditeľ povedal, že nemôže v žiadnom prípade vylúčiť, že les, ktorý vznikol ako výsledok prirodzených procesov, bude o sto či dvesto rokov kvalitnejší ako ten, ktorému pomáha človek. „Pri dnešných vedomostiach vieme pestovať prírode blízky les, ale či sa nám to páči, alebo nie, príroda má na to predsa len lepší recept a vie ho vypestovať kvalitnejšie,“ vysvetlil J. Zuskin.

Situáciu v Tichej a Kôprovej doline by riaditeľ fiaskom nenazval. „Pri odborných hodnoteniach treba byť vždy opatrný, je to skôr názor lesného hospodára či laika. Podobné problémy mali, napríklad, v Poľsku, ale aj inde na svete a les sa z kalamity spamätal aj bez toho, aby ľudia do neho zasahovali,“ argumentoval J. Zuskin.

Rozsah podkôrnikovej kalamity určite J. Zuskin nepodceňuje a tvrdí, že dôležitý je jej budúci vývoj. „Určite ho ovplyvní, napríklad, smer, akým sa uberie veľká klimatická zmena či iné prírodné faktory,“ uzavrel riaditeľ štátnej ochrany prírody.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  4. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  5. Zázračná škola so zelenou strechou
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Crème de la crème po slovensky
  8. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  9. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  10. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 554
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 562
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 694
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 272
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 734
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 263
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 248
  8. Po Slovensku na motorke 5 880
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 252
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 471
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

Vodný park v Bešeňovej po ôsmich mesiacoch opäť sprístupnili návštevníkom.


TASR 13 h

Životná púť voňavej hviezdy, kávy Emília, začala v roku 1935 v talianskom prístavnom meste Terst, keď kávičkárski gurmáni v laboratóriách namiešali kávovú zmes z vyše 6 rôznych káv druhu Arabica.


16. jún
V pobrežných pásoch lesa si majitelia osádzajú mobilné domy bez povolenia.

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


12 h

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


21 h

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Už ste čítali?