Sobota, 27. november, 2021 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Krajinu na pomedzí Stredomoria a Orientu dejiny vôbec nešetrili

Hoci je už ako desať rokov po vojne, rozstrieľané fasády domov a pyrotechnici hľadajúci míny sú stále častými obrázkami z dnešnej Bosny a Hercegoviny.

Krásy krajiny turistov veľmi nelákajú, čo je škoda, lebo má čo ponúknuť.Krásy krajiny turistov veľmi nelákajú, čo je škoda, lebo má čo ponúknuť. (Zdroj: MAREK JURIŠ)

Malá krajina poznačená vojnovým konfliktom a vnútornými problémami je z turistického hľadiska veľmi atraktívna. Pokiaľ túžite po objavovaní a malých dobrodružstvách na cestách, potom je Bosna a Hercegovina správnym miestom.

Turistami zatiaľ nie je príliš zaplavená, no napriek tomu ukrýva prastaré kultúrne pamiatky, majestátne hory aj biele piesočnaté pláže, na ktorých budete takmer sami. Je to neobjavená perla Európy.

„Môžete prespať tu na lúke, osem ľudí za päťdesiat eur,“ ponúkol nám prvý nocľah mladý muž. Ponuku sme odmietli a noc radšej strávili v rušných uliciach Sarajeva.

V meste preslávenom atentátom na rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinada d‘Este, zimnými olympijskými hrami, ale aj štvorročným vojenským obliehaním srbskou armádou počas občianskej vojny. Bolo vraj najdlhšie v novodobej histórii.

Život počas vojny nebol ľahký

Ráno sme minuli známe sarajevské letisko a preslávený vojnový zásobovací tunel. Za mestom sme nasadli na bicykle, ideálne dopravné prostriedky na spoznávanie akejkoľvek krajiny. Nabalení všetkým potrebným sme kľukatou cestou stúpali do horského sedla Rogoj.

Vypálený dom a les obohnaný páskou s upozornením stop míny dokazovali, že život počas nedávnej vojny tu bol krušný. Zo sedla sme sa pustili cestou vkliesnenou nad korytom horskej rieky. Tabule v srbochorváčtine a angličtine nás vítali v srbskej časti súčasnej Bosny a Hercegoviny, Republike srbskej.

Republika vznikla začiatkom deväťdesiatych rokov v ťažkých časoch vojnového chaosu v bývalej Juhoslávii. Bola reakciou na vyhlásenie suverenity Bosny a Hercegoviny, keďže bosnianski Srbi mali záujem o samostatnosť. Nasledovala krutá vojna, v ktorej sa im podarilo obsadiť až približne sedemdesiat percent územia Bosny a Hercegoviny.

Naším prvým cieľom bol splav, jeden z najhlbších kaňonov na svete. Presnejšie, rieky Tary, ktorá sútokom s riekou Pivou tvorí balkánsky veľtok Drinu. V kempe blízko čiernohorských hraníc sme sa ocitli medzi mladými Srbmi, Macedóncami či Bosniakmi. Príjemnú balkánsku rafterskú atmosféru okrem ľudí dotvárala aj hostina z tradičných špecialít z pestrej balkánskej kuchyne.

Ráno nás čakal viac ako päťhodinový rafting kaňonom Tary. Úzka štrková cesta vlniaca sa v strmom zráze nás doviedla na lesnú čistinku v Čiernej Hore. Miestni ju volajú Brstanovica.

Cesta stúpala serpentínami do nebies

„Left, right, sve,“ urobil nám krátky vodácky kurz v srbochorváťčine a angličtine miestny inštruktor. Nabití vedomosťami sme sa pustili dole riekou.

Kaňon v niektorých miestach dosahuje hĺbku viac ako tisíc metrov a je známy mnohými vodopádmi, ktoré sú závislé od výšky hladiny vody v rieke. My sme, žiaľ, videli len jeden a presvedčili sa, že jarná raftovačka na Tare býva omnoho väčším adrenalínovým zážitkom.

Naša etnocyklistická expedícia pokračovala cez národný park Sutjesta v pohorí Zelengora. Stúpali sme serpentínami do nebies a tie nás odmenili panoramatickými výhľadmi.

Časté zastávky v pohostinstvách nám pomáhali zorientovať sa v miestnej kultúre a nadviazať kontakt s ľuďmi. „Áááá, sloboda, Dubček, Bratislava,“ neskrýval bohaté vedomosti o Slovensku starší pán z malej usadlosti, ktorý nás identifikoval podľa vlajky na bicykloch.

Zelengora je najstarší národný park ukrývajúci jedinečnú prírodu s deviatimi horskými jazerami či pralesom Peručica. Vrchol horského masívu Maglič je s výškou 2386 metrov nad morom najvyšší bod krajiny.

V horskom sedle sme sa po rakii, kúpenej od miestnych pestovateľov, prebudili do krásneho rána. Minuli sme mesto Gacko a pokračovali púštnou krajinou bez stôp osídlenia a kvapky vody. Okrem obhoreného autobusu a niekoľkých pastierov sme nestretli nikoho.

Náš cieľ bol Mostar. Cestou sme sa vysmädnutí zastavili v pohostinstve v dedinke Kifino selo a osviežili studeným pivom. „Tu nie ste v Bosne, toto je Republika srbská,“ reagoval uniformovaný muž, keď sme vytiahli bosniansku mapu a pýtali sa na cestu do Mostaru.

„Už je to len tridsať kilometrov, ale po ceste nie je nikde voda, tak sa dobre zásobte. Je veľmi vzácna. Ľudia majú v okolí niekoľko studní, ktoré si zamykajú,“ upozornil ďalší uniformovaný muž. Debata s miestnymi zvedavcami pokračovala v priateľskom duchu až do neskorého večera.

Mesto pomenovali podľa starého mosta

Do mesta na brehoch Neretvy sme dorazili až na druhý deň. Starobylé mesto je pomenované podľa skvostného mosta, presnejšie podľa jeho strážcov.

Slovo Mostar v miestnom jazyku znamená strážca mosta. Občianska vojna Mostar veľmi poznačila a nádherné mesto na pomedzí Stredomoria a Orientu rozdelila na moslimskú a chorvátsku polovicu.

Dvadsať metrov vysoký Stari most alebo Stara ćuprija postavil staviteľ Hajrudin. Symbolom multikultúrneho mesta bol viac ako štyristo rokov, pokým ho začiatkom deväťdesiatych rokov nevyhodili do vzduchu vojaci chorvátskej armády. O desať rokov ho nanovo postavili a zapísali na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Žiaľ, pôvodný zámer, využiť pri obnove čo najviac pôvodných fragmentov stavby, sa nepodaril. Smutnú vojnovú udalosť dnes pripomínajú pôvodné časti mosta s pamätnou tabuľou na brehoch azúrovej Neretvy.

Obľúbenou atrakciou sú miestni plejboji, ktorí sa zo zábradlia Starého mosta vrhajú do rieky hlboko pod ním. Adrenalínovému zoskoku predchádza najmenej pätnásťminútová prehliadka svalov s vyberaním príspevku za skok. V najmenej očakávanej chvíli sa cez zábradlie skokan prehupne a o niekoľko sekúnd sa stratí v rieke. Tým celé predstavenie končí.

S Brucom Lee sympatizujú všetci

Keď sme odbočili z rozpálenej asfaltky na kamennú dlažbu krivolakých uličiek, mesto nás okamžite pohltilo svojou jedinečnou atmosférou. Zo všetkých strán na nás číhali rôzne druhy suvenírov.

Od vkusných ručne vyrábaných až po gýčové repliky z vojny. Perá ako napodobeniny nábojov, vázy z tankových nábojníc, mapy s rozkresom vojenských operácií či fotografie vojnou zničeného mesta. Presvedčili sme sa, že predať sa dá skutočne všetko. Aj vojna.

Napätie medzi kresťanskou a moslimskou časťou v meste stále veľmi cítiť. Jeho dôkazom je nevkusná monumentálna, asi stometrová betónová veža katolíckeho kostola, ktorá nápadne pripomína benátsku kampanilu. Ideologický účel na prvý pohľad pravdepodobne splnila. Minarety vo východnej časti mesta proti nej pôsobia dojmom tenučkých špáradiel.

Predsudky voči neustálemu škatuľkovaniu na moslimský či kresťanský Mostar sa obyvatelia snažili potlačiť odhalením sochy legendy kung–fu Bruca Lee v blízkosti bývalej frontovej línie.

„Pretože on budí sympatie u všetkých obyvateľov Mostaru, bez ohľadu na ich národnosť a vieru. Žiaľ, hneď po slávnostnej ceremónii ju vandali v rekordnom čase poškodili,“ dozvedeli sme sa od miestnych ľudí.

Zdrojom príjmu sú hlavne svätí

Opustili sme mesto a krátko sme sa zastavíli v Medžugorí. Ešte v 70. rokoch mesto na úpätí hôr nikto poriadne nepoznal. V roku 1981 sa však stalo niečo, čo do neho priviedlo zástupy návštevníkov. Na kraji Medžugoria sa vo svahu zjavila niekoľkým mladým ľudom Panna Mária. Svedkovia tvrdia, že ju videli a dodnes sa im pravidelne zjavuje a odovzdáva im posolstvo. Tí, ktorí zjaveniu neveria, tvrdia, že je to všetko len propaganda bosnianskych františkánov.

Obľúbené pútnické miesto prekvapilo bohatým sortimentom pseudosuvenírov s božím zjavením. Otvarák na pivo s podobou svätých bol asi najatraktívnejším ponúkaným tovarom pre vysmädnutých slovenských pútnikov. Prežiť z Panny Márie sa tam evidentne snažia všetci.

Po kultúrnom šoku sme to v Medžugorí zabalili a stihli sme sa ešte okúpať v Kravických vodopádoch, ležiacich na ponornej rieke Trebižatu. Ich výška dosahuje takmer tridsať metrov. Okúpali sme sa priamo v nich a unavené telá sme sa ponáhľali osviežiť aj v mori. Tam sme etnocykloexepdíciu so všetkými slovenskými poctami ukončili. Ostali nám len spomienky na jedinečnú a kultúrne veľmi pestrú balkánsku krajinu Bosnu a Hercegovinu.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  2. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  3. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  5. Ani najlepšia mama nevie, čo sa deje v tele jej dieťatka
  6. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije?
  7. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model
  8. Firmám sa vyplatí poznať uhlíkovú stopu vlastných výrobkov
  9. Dôchodkové sporenie s rešpektom k budúcnosti
  10. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  1. Mačka, ktorá žerie ľudí, kakajúce polienko, pavúky na stromčeku
  2. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  3. Dopyt po bytoch stúpa, ponuka bytov sa neustále zmenšuje
  4. Tatranský buk je Stromom roka 2021
  5. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  6. BLACK FRIDAY: Nakupujte výhodne prírodné produkty
  7. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  8. Trojica prestížnych fotografov hovorí o svojich tajomstvách
  9. Spoločnosť v Lipt. Mikuláši dodáva námorný informačný systém
  10. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 27 913
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 10 021
  3. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 859
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 5 019
  5. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 045
  6. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 546
  7. Obľúbená kozmetika, lieky a doplnky stravy so zľavou až 50% 2 363
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 110
  9. Neapolu odpustíte chaos, decentné Sorrento je únikom do pohody 2 026
  10. TIP: Úspech zakódovaný v DNA? Potvrdil to zlatý hattrick 1 870

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Zdenka Wenzlová Švábeková - Hľadač šťastia - knižná recenzia
  2. Jozef Legény: Ponuka či pomoc, ktorú je potrebné odmietnuť (na túto infekciu panskej samovôle zomrú verejné financie)
  3. Rudolfa Vallová: COVID: u ľudí rastie vôľa žiť rovnako ako SMERu rastie vôľa vrátiť sa k moci
  4. Štefan Vidlár: Ešče žijem, máme chleba
  5. Jana Hanuliaková: Poslali sme list všetkým primátorom a primátorkám okresných miest na Slovensku
  6. Marek Strapko: Boh nám dal rozum - za tento dar treba ďakovať!
  7. Matúš Lazúr: Pán Delta povolal z Afriky mocného čarodeja Omikróna
  8. Štefan Vidlár: Čovjeci bezcitňí
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 189
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 102
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 066
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 435
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 875
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 029
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 123
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 857
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Viac gólových šanci na svojich kopačkách mali domáci Liptáci v červenom. Avšak z víťazstva sa napokon radovali hosťia z Michaloviec.

Futbalisti MFK Tatran Liptovský Mikuláš prehrali v 16. kole Fortuna ligy s MFK Michalovce 0:1.


a 1 ďalší 18m
   Na vložených pretekoch v rámci Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Vladimír Brtáň s číslom 35 za Jurekom a pred Odložilom. 

Atletika na Liptove má vyše storočnú históriu. Medzi tými, ktorí ju tvorili, bol aj bežec – strednotratiar, rodák z Liptovského Jána Vladimír Brtáň.


26. nov
Značka je primárne určená výrobcom tradičných alebo regionálne vyrobených potravín a predmetov, remeselníkom a pestovateľom plodín. Značku pokrstili bylinkami z Liptova.

Produkty z Liptova, ktoré reprezentujú tradície, ľudí, kultúrne a prírodné dedičstvo, sa po novom môžu uchádzať o značku kvality Produkt Liptova.


TASR 26. nov
Mestský úrad Ružomberok

Budova ružomberskej radnice je od piatka 26. novembra pre verejnosť uzatvorená.


TASR 26. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pacienti sa cítia ako víťazi, že covid prežili nezaočkovaní. Nedochádza im, že ľudia čakajú na operácie, hovorí.


26. nov

Za november zomrelo v Nitre 23 pacientov.


26. nov

Peter sa z tohto sveta rozhodol odísť dobrovoľne.


4 h

Doteraz sme mali na pľúcnej ventilácii 19 pacientov. Neprežil nikto, hovorí Peter Kirschner, primár infekčného oddelenia.


22 h

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Zdenka Wenzlová Švábeková - Hľadač šťastia - knižná recenzia
  2. Jozef Legény: Ponuka či pomoc, ktorú je potrebné odmietnuť (na túto infekciu panskej samovôle zomrú verejné financie)
  3. Rudolfa Vallová: COVID: u ľudí rastie vôľa žiť rovnako ako SMERu rastie vôľa vrátiť sa k moci
  4. Štefan Vidlár: Ešče žijem, máme chleba
  5. Jana Hanuliaková: Poslali sme list všetkým primátorom a primátorkám okresných miest na Slovensku
  6. Marek Strapko: Boh nám dal rozum - za tento dar treba ďakovať!
  7. Matúš Lazúr: Pán Delta povolal z Afriky mocného čarodeja Omikróna
  8. Štefan Vidlár: Čovjeci bezcitňí
  1. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 189
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 8 102
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 066
  4. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 6 435
  5. Martin Greguš: Robert Fico a jeho 2 tváre... DNES: "Povinné očkovanie je nechutný fašistický nápad". Čo myslíte, čo "hovoril" SMER v roku 2014? 5 875
  6. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 029
  7. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 123
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 3 857
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu