RUŽOMBEROK. Na Slovensku stojí viac ako stovka židovských synagóg a modlitební. Pôvodnému účelu slúži dnes iba zlomok z nich. Svätostánok mali aj ružomberskí Židia.
Architektonický skvost so smutnou históriou, ktorý pozná takmer každý návštevník mesta, by sa mal dočkať rekonštrukcie a po rokoch opäť dôstojnej podoby.
Poslanci schválili 300-tisíc eur z rozpočtu na prvú časť rekonštrukčných prác. Priestory by mali slúžiť ako kultúrne centrum s výstavnou sálou a pódiom.
Mesto plánuje obnoviť synagógu v troch etapách. S premenou na príťažlivú kultúrnu inštitúciu by mali začať na budúci rok. Radnica odhadla, že oprava synagógy si vyžiada približne 1,6 milióna eur a potrvá tri roky.
Priestory majú výbornú akustiku
Synagóga patrí do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Vzhľadom na svoju polohu v centre je významnou súčasťou mesta. Vplyvy počasia urobili svoje, preto historicky cennú budovu zakonzervovali, aby zabránili jej ďalšiemu chátraniu.
Budova má vhodnú akustiku pre komorné koncerty a jej interiér poslúži ako výstavná miestnosť pre miestnych výtvarníkov. „Rekonštrukciou synagógy mesto získa dôstojnú kultúrnu inštitúciu na výstavy, koncerty alebo predstavenia malých javiskových foriem,“ povedal ružomberský primátor Ján Pavlík.
O granty môže žiadať iba vlastník
Budovu vlastní Židovská náboženská obec a mesto Ružomberok ju má v dlhodobom prenájme. Mesto vypracovalo projekt na rekonštrukciu, ale nemôže sa uchádzať o dotácie zo štátu alebo európskych fondov. To môže urobiť iba vlastník, teda Židovská náboženská obec.
Ružomberská radnica sa dlhodobo snaží o odkúpenie synagógy za symbolickú cenu alebo o získanie dlhodobých práv na jej užívanie, aby mohla získať peniaze z iných zdrojov.
Pred synagógou bude malé námestie
Ružomberská samospráva teda začne s rekonštrukciou synagógy na vlastnú päsť.
„Mesto eviduje zo strany verejnosti, občianskych združení a umelcov vážny dopyt po kultúrnej inštitúcii. Projektová dokumentácia predpokladá zreštaurovanie exteriérov a interiérov, vybudovanie malého námestia pred synagógou, v podzemí ktorého by mala byť dodatočná vybavenosť pre budovu, napríklad, sociálne zariadenia,“ spresnil Pavlík.
„Židovská náboženská obec víta myšlienku využitia synagógy pre kultúrnu," povedal Pavlík.
Zmenili sa na fitnescentrá alebo obchody
Vyčlenenie 300-tisíc eur z mestského rozpočtu dáva nádej, že synagógu nepostihne osud chátrajúcej spomienky na minulosť, ako mnohé iné židovské sakrálne stavby.
Nejednu z nich prerobili dokonca na fitnescentrum, obchod alebo reštauráciu.
