RUŽOMBEROK. Chlapec z Trstenej, ktorý v Ružomberku hrával už za dorastenecké kategórie, bol veľmi milým prekvapením jesennej časti. Vybojoval si miesto v základnej zostave. Najprv to bol post defenzívneho stredopoliara, potom stopéra. Len mimochodom v športovom denníku sa Greššák dostal do corgoňligovej jedenástky jesene 2011.
Pravidelne hrával za áčko
„Bol to zatiaľ najvydarenejší úsek v moje hráčskej kariére,“ povedla L. Greššák. „Pravidelne som hrával za áčko, tým sa mi splnil jeden veľký sen.“
Futbalisty corgoňligový krst absolvoval 16. apríla tohto roku v Košiciach, kde Ružomberok vyhral 2:0: „Bolo to po príchode trénera Ladislava Jurkemika, ktorý vtedy vystriedal Gorana Milojeviča,“ zaspomínal Lukáš. „Ružomberok sa v tom čase zachraňoval a Ladislav Jurkemik si ma vytiahol z B mužstva.“
Do konca ročníka 2010/2011 odohral Greššák ešte šesť majstrovských zápasov, chýbal akurát v jedinom. Do aktuálnej sezóny vhupol v základnej jedenástke hneď v úvodnom kole v Zlatých Moravciach. Pre zranenie chýbal v 3. kole v Nitre a raz, už za nového kouča Čecha Aleša Křečka, nedostal príležitosť v domácom stretnutí s Duklou Banská Bystrica. Inak Lukáš nastúpil vo všetkých ostatných stretnutiach. Niekdajší béčkár sa v krátkom čase stal oporou ružomberskej defenzívy,
Stopér má väčší prehľad
„Najlepšie sa cítim v úlohe stopéra,“ vyznal sa chlapec, ktorý 23. januára oslávi svoje 22. narodeniny. „Na tomto poste som hrával aj v doraste. Tu má človek väčší prehľad, všetko vidí pred sebou. Mne trochu do karát zahrali aj problémy prvého mužstva so „zadákmi“, pre zranenia či karty niektorí hráči museli stáť,“ dodal ružomberský futbalový skokan jesene.
Hoci za Křečkovej éry Ružomberčania prehrali akurát v poslednom kole na Slovane (0:2), podľa Greššáka útočníci „belasých“ nerobili MFK najväčšie vetry. „Čakal som, že budú oveľa nepríjemnejší,“ tvrdil Lukáš. „Myslím si, že celkove viac práce vzadu sme mali doma so Zlatými Moravcami, hoci sme vyhrali 4:0, no aj s nebezpečným Trenčínom.“
Nenastúpil hneď na futbalovú dráhu
Veľa nechýbalo a Greššáka, napriek jeho talentu, by ťažko poznala futbalová verejnosť. Keď po skončení základnej školy mal nastúpiť do futbalovej triedy na Polytechnickej škole v Ružomberku, neprišiel. Až o rok na to spolu s mamou zaklopali na dvere vtedajšieho trénera ružomberských mladších dorastencov Štefana Mojského.
„Bol som prijatý nielen na ružomberskú školu, ale aj na jednu banskobystrickú, kde mi testy dopadli ešte lepšie,“ vyjadril sa Lukáš k dôležitým situáciám na svojej futbalovej dráhe. „Pomery v Banskej Bystrici ma však úplne znechutili. Vrátil som sa domov a rok som chodil na elektrotechniku do Nižnej. No potom som si sám sebe povedal, že tu nemôžem zostať, že predsa chcem hrať futbal.“
Chce byť prínosom
Ani druhý ružomberský pokus na prvý raz nevyšiel. Lukášovi zase niečo nečakané preblesklo hlavou. Mojský ho zobral do letnej prípravy, lenže mladý Oravčan mu zase utiekol. „Áno, bolo to také divoké,“ kajal sa teraz profesionálny futbalista. „Bol čas prázdnin a mne prišlo ľúto, že ich nestrávim ako doteraz - doma.“ Spolu s maminou sa ale Greššák vrátil a odvtedy už žiadnym zajačím úmyslom nepodľahol. Naopak.
„Chcem pravidelne hrávať a byť pre mužstvo prínosom. A už aj nejaký gól by sa mi patrilo streliť. Zatiaľ som neskóroval ani za B mužstvo.“
