AMERIKA
Vianoce v Kolumbii
Oslavujú ich veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody. K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovili svojho ducha.
Sviatky v Mexiku
Vianoce v Mexiku sú cirkevným sviatkom, ktorý sa zachováva v tradičnej podobe najmä na dedinách ako oslava narodenia Krista. Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje párty pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč. V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov. Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov, ktorí prišli Ježiša obdarovať zlatom, kadidlom a myrhou. Postavia si topánky na okennú rímsu, aby im mudrci do nich dali darčeky. V tento deň mexické rodiny pripravujú špeciálny koláč. Je v ňom zapečená malá postavička Ježiša a kto ju objaví, bude 2. februára hrať rodiča malého Ježiška. V tento deň je totiž sviatok Obetovania Pána – Hromnice, keď Mária priniesla osemdňového Ježiša do chrámu, aby bol obrezaný, čiže zasvätený Bohu. Na Hromnice Mexičania schovajú betlehemy a zúčastňujú sa na párty u toho, kto 6. januára dostal kúsok koláča s Ježiškom.
AUSTRÁLIA
Sviatky v Austrálii
Horúce Vianoce prežívajú Austrálčania. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia. Santa Claus často chodí na pláže, kde sa vozí na surfe alebo na záchranárskej lodi a rozdáva deťom darčeky. Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding. Počas zlatej horúčky v Austrálii často dávali do pudingu aj kúsky zlata. Dnes doňho zapekajú nejakú drobnosť – kto ju nájde, bude mať veľa šťastia. V krajine klokanov obľubujú na Vianoce aj koláč plnený mletým mäsom. Obyvatelia Melbourne majú od roku 1937 zvláštnu tradíciu. Na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne. Najhoršie Vianoce zažila Austrália v roku 1974, keď cyklón Tracy spustošil severné územia a viac ako 60 ľudí zahynulo.
ÁZIA
Sviatky v Izraeli
Hlavným mestom Vianoc je Betlehem. V ňom je v Bazilike nad Jaskyňou narodenia štrnásťcípa strieborná hviezda, ktorá označuje pravdepodobné miesto Ježišovho narodenia. Počas Vianoc sa Svätá zem – Izrael tradične zapĺňa množstvom pútnikov, ktorí sem prichádzajú sláviť sviatky. Bazilika Narodenia na Štedrý deň pojme tri rôzne skupiny veriacich z troch rôznych cirkví – katolíckej, protestantskej a koptskej spolu so sýrskymi cirkvami a arménskou cirkvou.
Štedrovečerný jedálny lístok v Izraeli dokazuje vplyv amerických a anglických zvykov: hlavný chod tvorí morka okorenená paprikou, škoricou a muškátovým orechom a plnená ryžou, mäsom, orieškami a mandľami. V protestantských zboroch je zvykom chodiť skoro večer 24. decembra v skupinách koledovať. Na druhý deň pred raňajkami rozbaľujú ich deti darčeky. Po raňajkách idú protestanti do chrámov, navštevujú priateľov a želajú si navzájom šťastné Vianoce. Katolícki kňazi cez sviatky posväcujú svätenou vodou členov rodín.
Sviatky na Filipínach
Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje, takzvaná, Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia. Vianočné oslavy často obsahujú aj staré kmeňové zvyky, zmiešané s kresťanským vplyvom.
Sviatky v Japonsku
V Ježiša Krista verí iba percento Japoncov. Aj napriek tomu však v krajine vychádzajúceho slnka ozdobujú obchody a domy vianočnými dekoráciami. Aj ľudia v Japonsku si na Vianoce navzájom dávajú darčeky. V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha (Hotejoša), ktorý tam plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu a obdarúva deti. Tie veria, že má oči aj vzadu, a tak sa snažia v tomto období správať sa, akoby bol nablízku.
Sviatky vo Vietname
Tradičnými vietnamskými náboženstvami sú budhizmus a čínsky taoizmus. Počas francúzskej koloniálnej nadvlády sa však veľa Vietnamcov stalo katolíkmi, a tak oslava Ježišovho narodenia neobchádza ani túto ázijskú krajinu. Vianoce sú vo Vietname jednou zo štyroch najdôležitejších osláv počas roka spolu s narodením Budhu, Novým rokom a jesennými slávnosťami žatvy. Vietnamskí veriaci poctivo dodržiavajú kresťanské zvyky. Na Štedrý deň sa zúčastňujú na polnočnej svätej omši. Po nej sa vracajú domov na vianočnú večeru. Slávnostný jedálny lístok tvorí kuracia polievka, bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding. Tradičné európske zvyky s Mikulášom či niektorou z jeho „odrôd“ a stromčekom sú veľmi populárne. Rozdielom je, že deti nechávajú svoje topánky na Štedrý deň pred dverami.
