Oslava dlho do noci s množstvom ťažkých jedál a alkoholom môže dať organizmu zabrať.
Hoci zoznam lekárskych objavov je poriadne dlhý, zatiaľ nevynašli nijaký liek na chorobu z dôsledku vypitia väčšieho množstva alkoholu, ako človek znesie.
Opica, čiže nepríjemný dôsledok okamžitého pôsobenia alkoholu, medicíne nestála za povšimnutie, aj keď veľa iných ochorení s podobnými príznakmi si vyslúžilo obšírne monografie. O opici vedci píšu zriedka a klinické bádania umožňujúce vyvinúť účinné lieky výrazne chýbajú.
Keď pred časom časopis New Scientist vydal správu na tému alkoholu, novinári počas nasledujúcich štyroch víkendov na sebe vyskúšali rôzne prostriedky zmierňujúce opicu.
Pri tejto príležitosti vyšlo najavo, že nezáujem vedy o tento všeobecný problém má svoje hlboké morálne zdôvodnenie: objav pôsobivej tabletky proti opitosti by sa mohol považovať za povzbudenie na časté pitie.
Univerzálny liek na opicu neexistuje
V databáze Ústrednej lekárskej knižnice po zadaní hesla opica sa na obrazovke počítača objaví biela škvrna. Hľadajme teda pod heslom otrava alkoholom a v časopisectve nájdeme desiatky položiek. Ale ani jedna sa nezaoberá opicou.
Autormi publikácií sú prevažne odborníci na toxikologógiu alebo súdne lekárstvo, prezentujúci na stránkach periodík prípady krajného opilstva vedúce k ťažkým otravám a smrti.
Vedecké kapacity prenikavo analyzujú liečenie otráv alkoholom po požití prostriedkov na čistenie okien alebo skla, brezovej vody a kvapaliny do chladničiek, ale obyčajná spoločenská opica spočíva ďaleko za akčným rádiom ich bádania. Akoby v tejto záležitosti nebolo čo povedať miliónom ľudí, ktorí sa pokúšajú poradiť si s ňou a najčastejšie bezvýsledne na vlastnú päsť práškami proti bolesti, obkladmi alebo vývarom.
V hlave lomoz, v ústach sucho, v ušiach hučí
Netreba byť náruživým pijanom, aby ste aspoň raz v živote zakúsili neblahý pocit po vypití nadmerného množstva alkoholu.
Paleta telesných pocitov po prepitej noci je prekvapujúco veľká: jedni umierajú od bolesti hlavy, iní sa sťahujú na toaletu, ale utrpenie po opití nepozná hraníc.
Klasický popis priebehu dokladá vymedzenie opice v rozličných jazykoch: Francúzi sa sťažujú na zdrevenenú hubu, Nemci na kocúrie mravčanie, Švédov bolia korienky vlasov. Nóri trpia pre robotníkov pracujúcich v hlave, Čechom tam búšia permoníci, Taliani sú rozhasení a Španieli rozhúpaní. Skrátka po slovensky: v hlave lomoz, v ústach sucho, v ušiach hučí. Skade sa to všetko nabralo, keď sotva pár hodín predtým sme mali takú skvelú náladu?
Alkohol totiž ľahko preniká do mozgu, lebo vďaka chemickému zloženiu má zlúčivosť s tukmi a v mozgovom tkanive je ich veľmi veľa. Alkohol sa z 20 percent vstrebáva už v ústnej dutine, čiže do mozgu má stade oveľa kratšiu cestu než z čriev.
Preto sa celkom dobre nachmelí, kto nechtiac uraziť hostiteľa, pijatiku neodmietne, prevaľuje ju v ústach a potom skryto vypľuvne do kvetináča. Pitie liehoviny slamkou prináša ten istý účinok.
Dobrý je základ z mastnejšieho pokrmu
Čím rýchlejšie nasávanie, tým prudšia odozva organizmu. Preto na spomalenie dráhy alkoholu z čriev do krvi, a potom do mozgu, treba sa cez Silvestra postarať o základ z poriadne mastného pokrmu (raz do roka si môžeme dožičiť ten luxus) a zriecť sa sýtených nápojov.
Keby silvestrovské šampanské s bublinkami malo rovnakú silu ako čistá liehovina, opili by sme sa rýchlejšie než zvyčajnou slopanicou, keďže kysličník uhličitý urýchľuje vstrebávanie alkoholu.
Opakovanie vedomostí z chémie
Ale vari naozaj alkohol, a konkrétne etanol, má zhubný vplyv na náš organizmus? Aby sme spoznali príčinu opice a našli na ňu liek, treba sa, žiaľ, vrátiť do stredoškolských lavíc na hodinu chémie, kde sme museli odriekať premeny alkoholu v prírode. Čaká nás tak teraz zopakovanie tých vedomostí.
Čiže: Iba desať percent etylalkoholu opúšťa organizmus v nezmenenej podobe s vydýchaným vzduchom a močom. Zvyšok po preniknutí do krvi sa dostáva do pečene a následkom pôsobenia enzýmu so zložitým názvom alkoholová dehydrogenácia sa pretvára na acetaldehyd.
Iný enzým, aldehydová dehydrogenácia, ho premieňa ďalej na kyselinu octovú, ktorá sa okysličuje na kysličník uhličitý a vodu.
Opice by nebolo, keby nebolo acetaldehydu. Dozvedel sa o tom v škole niekto? Tento aldehyd kyseliny octovej je jed zodpovedný za hlavy bôľ a nevoľnosti po nadmernom pití. Začiatok vytvárania acetaldehydu je totožný so začiatkom opice, teda všetka nádej zúčtovať s ňou čo najrýchlejšie, spočíva v aldehydovej dehydrogenácii.
Činnosť enzýmu povzbudí konzumovanie medu
V tom tkvie podstata problému: hoci sa tento enzým nachádza u každého z nás, nie u všetkých v náležito veľkom množstve. Ženy ho majú menej, juhoamerickí Indiáni a Aziati sú v ešte horšej situácii, keďže ich geneticky podmieňuje zvýšená miera, takzvanej, neschopnej dehydrogenácie, ktorá aldehyd rozkladá pomalšie. Rýchlo sa opíjajú a oveľa silnejšie reagujú na neveľkú dávku alkoholu.
Kto má aldehydovú dehydrogenáciu v pravej podobe a nahromadil si jej dostatočnú zásobu, zriedka máva ťažkosti s opicou.
Možno zväčšiť množstvo enzýmu alebo povzbudiť jeho činnosť? Áno, ak jete med. Fruktóza zvyšuje zlúčivosť aldehydu pri dehydrogenácii, ktorá ho rozkladá rýchlejšie. Mnohé antibiotiká pôsobia obrátene.
