LIPTOV. Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú Juliánskeho kalendára, oslávi Vianoce na Sviatok Troch kráľov, ktorý je pre nich Štedrým dňom. Na Slovensku sa hlási k Pravoslávnej cirkvi približne 80-tisíc veriacich.
Administratívne sa Pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú svätú omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.
Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 40-tisíc pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľko tisíc ukrajinských robotníkov. Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev.
Niektoré cirkvi, ako grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú značné skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára. V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci nprispôsobili Gregoriánskemu kalendáru.
