■ Alena Kánová, stolná tenistka, vozičkárka, ŠKST TPŠ Ružomberok, vlani strieborná na majstrovstvách Európy v kategórii TT3: „Predchádzajúci rok bol pre mňa hlavne veľmi rýchly. Ani som sa nenazdala a hlási sa príprava na paralympijské hry v Londýne. Tie sa uskutočnia v netradičnom termíne, už v auguste. Preto sa nám aj nová sezóna začne oveľa skôr, ako bývalo zvykom.
S uplynulým rokom som spokojná. Podarilo sa mi znovu potvrdiť svoju pozíciu v európskej aj svetovej špičke. Rovnaký cieľ mám aj v Londýne, kde ma čaká už štvrtá paralympiáda, zatiaľ ani z jednej som sa nevracala bez medaily.
Trošku mám obavy, či organizačne bude taká nádherná ako pred štyrmi rokmi v Pekingu, tam klapalo absolútne všetko. V prvom rade si želám, aby ma nezradilo zdravie. Musím zaklopať, minulý rok, po predchádzajúcich peripetiách, bol v tomto smere veľmi žičivý. Ak budem fit, príde aj ostatné.“
■ Stanislav Onuška, generálny manažér MBK Ružomberok: „Aj keď v priebehu sezóny 2010/2011 niektorí vyvesovali v hľadisku transparenty, ktorými odvolávali trénera Ivana Kurillu aj vedenie klubu, napokon sa všetko skončilo vydareným finišom, a preto prvý polrok 2011 hodnotím ako mimoriadne úspešný. Mám veľkú radosť, že jesenná časť bola ešte o niečo vydarenejšia. Dokázali sme vyskladať kvalitnejší tím. Vysoko si vážim naše prvenstvo v nabitej základnej skupine európskeho pohára FIBA.
Do našej súčasnej hráčskej mozaiky by som pridal ešte dve jagavé sklíčka. Máme záujem družstvo posilniť a pokúsiť sa zastaviť majstrovský košický vlak. Byť v extralige druhý, to je naša povinnosť. Takže inú métu, ako zvrhnúť Goods Angels po ôsmich rokoch z domáceho trónu, ani nemôžeme mať. Aj pre mňa osobne ide o obrovskú túžbu.“
■ Martin Kerekeš, dlhoročný úspešný cyklomaratónec, člen KNAC Ružomberok: „V uplynulom roku som absolvoval prvý raz najnáročnejší ultramaratón v Európe, preteky Okolo Rakúska. Myslím si, že 2165 metrov dlhú a mimoriadne členitú trať som zvládol veľmi slušne. V cieli som mal veľmi príjemný pocit. Veď predtým som najviac, 1310 kilometrov, odtiahol na podujatí Okolo Česka.
Rakúsky cyklomaratón je pre mňa aj v tomto roku veľkou výzvou. Chcem ho opäť skúsiť a dosiahnuť lepší čas ako vlani a tiež vyššie umiestnenie. Hoci to nie je žiadny lacný špás. Už to však nebude pre mňa neznáma. Viem, čo na kopcovitej trati môžem čakať. Na prvýkrát som to zvládol za 118 hodín a 16 minút.
■ Milan Baraník, generálny riaditeľ MFK Ružomberok: „Prišiel som do úplne novej brandže. Zoznámil som sa s niekoľkými osobnosťami futbalového hnutia. Hneď po svojom nástupe do funkcie som ale nedokázal pochopiť vypadnutie zo Slovenského pohára v Dolnej Ždani. Myslím si, že išlo o veľký lapsus. Všetkým nám radosť priniesol vydarený štart nového trénera Aleša Křečka.
Čo najlepšie umiestnenie v Corgoň lige, to je klubová priorita. Ideálna by bola prvá, druhá alebo tretia priečka, čiže naplnenie aj želania majiteľa klubu Milana Fiľa. Trošku ma mrzí súčasný divácky nezáujem. Chceme urobiť všetko preto, aby tribúny boli plnšie, aby mesto opäť začalo naplno žiť futbalom. Veď máme veľmi ambiciózny cieľ, po rokoch dostať Ružomberok do pohárovej Európy.“
■ Pavol Masaryk, útočník a kapitán MFK Ružomberok, najlepší corgoňligový kanonier, s 12 gólmi, jesennej časti ročníka 2011/2012: „Som spokojný so svojím návratom po krátkom zahraničnom angažmáne do domácej najvyššej súťaže. V lete som prišiel do Ružomberka s jediným úmyslom, čo najviac mužstvu pomôcť. Myslím si, že sa mi to aj darí, hoci stále je čo zdokonaľovať. Škoda, že nám v jeseni ušli niektoré body v stretnutiach, ktoré sme mali sľubne rozohraté.
Pre každého človeka, a pre športovca zvlášť, je zdravie alfou a omegou. Preto, nech nás všetkých sprevádza v roku 2012. Na nás je, aby sme naplnili tie predsavzatia, ktoré boli v Ružomberku vytýčené na prahu tejto sezóny. Treba sa vyvarovávať individuálnych chýb a čo najviac vyhrávať. “
■ Slávka Bučáková, kapitánka družstva basketbalistiek MBK Ružomberok: „Keďže jesenná časť sezóny 2010/2011 nám veľmi nevyšla, do uplynulého roku sme vstupovali v dosť zložitej situácii. No napokon sa všetko obrátilo na dobré a v extralige Ružomberok obhájil 2. miesto. V mojom súkromnom živote mi dalo zabrať leto, začali sme totiž stavať vlastný domček.
Verím, že súčasná sezóna bude ešte vydarenejšia. Pre mňa určite posledná. V októbri som absolvovala atroskopiu kolena. Moje kolená sú však už chronicky opotrebované. No verím, že ešte vydržia. S hráčskou kariérou sa chcem rozlúčiť na palubovke a nie ako maródka. Jedným z mojich prianí pre rok 2012 je, aby sa u nás zlepšila ekonomická situácia. Nielen v športe, ale v celej spoločnosti.“
■ Martin Pohlod, výkonný riaditeľ MFK Tatran Liptovský Mikuláš: „Sezónu druholigistov 2011/2012 hodnotím pozitívne, keďže v druhej najvyššej súťaží obsadili v konečnej tabuľke 6. miesto. Záver roka však už príliš veselý nebol. Po jesennej časti sme na poslednom mieste.
Na domácich ihriskách sme nepodávali dobré výkony, čo sa, prirodzene, odzrkadlilo aj na výsledkoch tímu a na poklese návštevnosti. Pri viacerých domácich zápasoch, nie všetci hráči pracovali naplno. Potešilo ma, keď dorastenci postúpili do 2. ligy Východ a tím splnil dlhoročný cieľ klubu. Spokojný som aj s konečným 5. miestom našich starších žiakov v 1. lige Stred. V uplynulom roku odišli z futbalového klubu ľudia, ktorí v ňom dlho pracovali a budovali ho.
Som vďačný bývalému trénerovi A tímu Pavlovi Strapáčovi, bývalému generálnemu manažérovi Milanovi Bezákovi a Jánovi Plevovi, ktorí stál pri postupe dorastencov a Petrovi Maťkovi, trénerovi mladšieho dorastu.V novom roku očakávam poctivú prácu od každého, kto v mikulášskom futbale pôsobí. Výsledky síce nie sú pozitívne, ale napriek tomu sú pre nás motiváciou.
Myslím si, že by sme mali byť klubom, ktorý otvorí hráčom dvere do veľkého futbalu na všetkých úrovniach. V tomto roku nás čakajú oslavy storočnice liptovskomikulášskeho futbalu.“
■ Pavol Balážik, prezident a hráč mestského futsalového klubu v Liptovskom Mikuláši: „V 1. openlige, druhej najvyššej slovenskej súťaže vo futsale, sme úspešne pôsobili dva roky a podarilo sa nám preskočiť dvoch rivalov z Ružomberka a Žiliny. Dostali sme sa do vytúženého play off a dôstojne reprezentovali Liptovský Mikuláš.
Bol to malý futsalový zázrak, od januára sme netrénovali, pretože sme mali problémy s tréningovým priestorom. Veľmi nám pomohlo mesto, keď nám poskytlo halu zadarmo aspoň na domáce zápasy. Mrzí ma, že sme tento rok z finančných dôvodov v 1. openlige nemohli hrať. S vedením mesta sme sa dohodli, že ak sa podarí ozdraviť verejné financie, mohli by sme sa do openligy vrátiť už v budúcom ročníku.
Momentálne je veľmi dôležité, že mestská liga je stále kvalitnejšia a súperi sú vyrovnaní. Tento rok budeme mať pravdepodobne nového víťaza, favoritmi súťaže sú tímy LM Kings a Central Park.“
■ Juraj Ivan z Liptovskej šachovej školy: „V roku 2011 sme s Liptovskou šachovou školou boli úspešní na významných medzinárodných podujatiach. Na majstrovstvách Európy v Bulharsku získala Veronika Gažíková striebornú medailu. Druhé skončilo aj ženské družstvo Liptovskej šachovej školy Motyčáková, Varholáková, Turková v československej extralige žien. Zároveň dievčatá zvíťazili aj na majstrovstvách Slovenska.
Mládežnícke kategórie vyhrali na majstrovstvách Slovenska v kategórii mladších žiakov a dorasteneckej lige. Liptovská šachová škola prispela k zvýšeniu úrovne mládežníckeho šachu na Slovensku a úspešnej reprezentácii Slovenska v zahraničí. Šach sa nám podarilo dostať aj do spoločenského života.
V Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku na námestiach sme zahrali predstavenie Živý šach. V novom roku by sme chceli potvrdiť naše postavenie najmä na medzinárodných súťažiach, na ktoré sú nominovaní medailisti z majstrovstiev Slovenska v šachu jednotlivcov.
Dôležité je, aby naši mladí šachisti zvládli túto prvú skúšku, ktorá ich čaká už v marci. Opäť sa chceme zapojiť do spoločenského života Liptova a organizovať 5. ročník medzinárodného Detského šachového festivalu V4 Liptov so šachovým programom na námestí v Liptovskom Mikuláši. Do športového zápolenia chceme zapojiť viac detí zo škôl z Liptova a nezabúdame ani na hendikepované deti.“
■ Pavol Balážik, silový trojbojár: „Po štvorročnej pauze spôsobenej najmä zraneniami, som sa opäť vrátil do súťaží. Zvíťazil som na majstrovstvách Slovenska v tlaku na lavičke a premiérovo som štartoval aj na majstrovstvách Slovenska v silovom trojboji. V kategórii do 52 kilogramov som získal nielen zlato, ale som sa stal aj absolútnym majstrom Slovenska bez rozdielu váhy. Najúspešnejší som bol v júni, zvíťazil som na majstrovstvách Európy GPC federácie v Egeri v kategórii raw do 52 kilogramov a tiež na majstrovstvách Európy federácie WPC v Prahe.
Na oboch šampionátoch som urobil svetové rekordy, ktoré zatiaľ nikto neprekonal, preto som koniec roka ukončil ako líder svojej váhovej kategórie a držiteľ ôsmich svetových rekordov. Štyri vo federácii GPC a štyri vo WPC. V novom roku by som chcel čo najlepšie umiestenie na majstrovstvách sveta GPC v Bardejove a potvrdiť svoje postavenie na Slovensku.“
■ Elena Kaliská, olympijská víťazka vo vodnom slalome: „Vodácka sezóna v uplynulom roku nebola pre mňa taká úspešná, ako som očakávala. Musím byť k sebe trochu kritická, určite mohla byť aj lepšia. Musím sa poučiť z chýb a ďalej na seba tvrdo pracovať. Napriek tomu si veľmi vážim historicky prvú zlatú medailu v súťaži hliadok z majstrovstiev sveta vo vodnom slalome. Spoločne som ju získala s Janou Dukátovou a Danou Mann-Beňušovou na domácej vode v Čunove.
V novom roku mám pred sebou veľkú výzvu, sú to nominačné preteky o miestenku na letné olympijské hry v Londýne. Súboj bude určite veľmi dramatický až do posledných pretekov. Uvidím, ako to dopadne. Všetko závisí od zdravotného stavbu, psychiky, celkovej kondície, ale aj športového šťastia.“
Autor: JÁN SVRČEK, MAREK JURIŠ
