PRIBYLINA. Gianluca pochádza z Turína a už jedenásť rokov putuje európskymi krajinami. Spoločnosť mu robí sučka Shira a náhodný okoloidúci.
„Psíka som našiel opusteného na Sicílii, keď som podnikol jednu zo svojich prvých peších ciest. Opýtal som sa, či chce ísť so mnou. Odpovedala mi súhlasným brechotom,“ vysvetlil usmievavý Talian.
Pribylinu navštívil, keď prechádzal okolo Tatier. „Chcel som tatranské kopce vidieť z oboch strán. Z Prešova som zamieril na poľskú stranu pohoria a cez Zakopané, Zuberec a Liptovské Matiašovce som prišiel až do Pribyliny,“ povedal taliansky dobrodruh.
Pešo putuje už jedenásť rokov
Gianluca tvrdí, že ráno, keď sa zobudí, častokrát nevie, kde bude nocovať. Keď prišiel na Obecný úrad v Pribyline, nevedeli, kto to je.
„Rozprával len po taliansky a anglicky, ale postupne nám všetko vysvetlil. Robil nám celý deň spoločnosť, bol veselým rozptýlením všedného dňa,“ povedala pracovníčka pribylinského obecného úradu. Uplynulý utorok strávil noc v horárni neďaleko obce.
Cestovateľ Gianluca už trikrát pešo obišiel Taliansko. Za jedenásť rokov na cestách prešiel viac ako 40–tisíc kilometrov a zodral tridsať párov topánok.
„Okrem Talianska som pešo prešiel Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Lichtenštajnsko a Alpy,“ dodal. Predvlani si vybral niekoľkomesačnú prestávku a pobudol doma v Turíne, aby napísal knihu o svojich potulkách.
Teraz je takmer rok na okružnej ceste, ktorá sa začala i skončí vo švajčiarskom Lugane.
„Tentokrát som chcel navštíviť krajiny v srdci Európy, tak som si naplánoval okruh Švajčiarskom, Rakúskom, Maďarskom, Slovenskom a Českom. Teší ma, že som mohol navštíviť Slovensko, lebo leží v úplnom srdci Európy,“ doplnil Gianluca.
Cesta na Slovensko mu trvala tri týždne. Išiel cez Bratislavu, Trnavu, Nitru, Banskú Bystricu, Košice a Prešov. Potom prešiel z poľských Tatier do Pribyliny. Odtiaľ zamieri do Žiliny, Trenčína a pokračovať bude do susedného Česka.
Plní si to, o čom odmalička sníval
Ľudia sa talianskeho dobrodruha neustále vypytujú, čo je cieľom jeho pešieho putovania. Odpovedá jednoducho:
„Plním si svoj detský sen. Odmalička som mal rád geografiu a neustále som sedel nad mapami. Tak som sa jedného dňa rozhodol, že všetky tie miesta chcem vidieť na vlastné oči, prejsť na vlastných nohách a precítiť svojím srdcom. Odvtedy som na cestách so psom, batohom, turistickými paličkami, mapou a navigáciou. Nepotrebujem nič viac. “
Talian chodí skromne oblečený a tvrdí, že počasie mu vôbec neubližuje. „Ozajstný chlad cítim z niektorých ľudí. Našťastie, stretávam väčšinou priateľsky naladených, aj na Slovensku,“ dodal pútnik.
Navštevuje mestské a obecné úrady, kde zbiera potvrdenia o tom, ktoré mestá a dediny navštívil. „Úradné pečiatky sú pre mňa veľmi dôležité, aby mi zápis do Guinnessovej knihy rekordov o najdlhšej pešej túre so psom uznali,“ vysvetlil Gianluca.
