Lavínoví profesionáli zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby v Demänovskej Doline ju nazývajú prírodným javom, ktorý dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd premeniť krásnu snehovú pláň na ničivú snehovú masu energie. Ich úlohou je skúmať, prečo lavíny vznikajú, ako im môžeme predchádzať a čo robiť, keď sa v nej, nebodaj, ocitneme.
Lavínoví špecialisti pripravujú počas zimy pravidelné lavínové spravodajstvo podľa informácií, ktoré zozbierajú v teréne. Zaujíma ich hlavne výška a kvalita snehovej pokrývky. Robia kurzy pre záchranárov, aby v prípade lavíny mohli správne a rýchlo zasiahnuť. Školia aj lavínové a pátracie psy, aby vedeli, ako sa majú v lavínovom teréne správne pohybovať.
Pre ľudí robia lavínovú osvetu
Každá lavínová záchranná akcia je, podľa lavínového špecialistu Mareka Biskupiča zo Strediska lavínovej prevencie (SLP) v Jasnej, veľmi náročná. „Koordinácia ľudí v odľahlom teréne nie je jednoduchá, preto je veľmi dôležité, aby si aj profesionáli lavínovú záchranu pravidelne precvičovali,“ povedal.
Dôležitou úlohou SLP v Jasnej je aj poskytovanie informácií o novinkách v lavínovej prevencii širokej verejnosti. Testujú lavínové technické zariadenie, ale snažia sa zdokonaliť aj pohyb v lavínovom teréne. „Spolupracujeme s vysokými školami doma aj v zahraničí. Spoločne skúmame dynamiku a pohyb lavín. Ide v podstate o vedeckú činnosť a zaujíma nás, ako sa lavíny pohybujú a kde až môže snehová masa zájsť,“ vysvetlil M. Biskupič.
Lavínoví špecialisti vydávajú stupne lavínového nebezpečenstva. Keďže ich lavíny nepoznajú, je podľa M. Lizucha dôležité, aby ľudia, ktorí chodia do zimného vysokohorského terénu, kde hrozí pád lavíny, mali aspoň základné znalosti a lavínovú výbavu. „Pre verejnosť robíme osvetu v podobe rôznych inštruktážnych lavínových kurzov, aby sme ľudom poskytli nevyhnutné základné informácie,“ doplnil.
Objemné predmety vyjdú na povrch
Pri lavínovej záchrane je veľmi stresujúcim faktorom čas. Zasypaný človek pod snehom dokáže prežiť približne len osemnásť minút. „Keď zoberieme do úvahy rozľahlosť a dostupnosť horského terénu, záchranári majú veľmi málo času na to, aby sa k obeti lavíny dostali. Osveta je dôležitá preto, aby sa ľudia lavínovému terénu dokázali vyhnúť, a keď sa už lavína uvoľní a spadne, mali by vedieť pomôcť sebe či kamarátovi, pokým neprídu profesionálni záchranári,“ povedal M. Biskupič
Skúsení lavínoví špecialisti odporúčajú v zimnom horskom teréne používať lavínový batoh, ktorý ma v sebe zakomponovaný systém vzduchových vankúšov. „Keď sa nafúkne, zväčší sa objem batoha a vďaka tomu dokáže človek v lavíne doslova vyplávať na jej povrch. Jeho šance na prežitie sú tak mnohonásobne vyššie,“ vysvetlil M. Biskupič.
Batoh funguje na odpozorovanom princípe lavíny, ktorá sa vždy snaží objemné predmety vyhodiť na povrch. „Na trhu sa už objavuje niekoľko druhov lavínových batohov a záujem o ne je stále väčší. Pripravujeme preto skúšobný test rôznych modelov, aby sme v ňom porovnali silné a slabé stránky jednotlivých typov,“ doplnil M. Lizuch.
Každú informáciu od ľudí si cenia
V posledných rokoch, podľa M. Biskupiča, snehu stále ubúda, a tým sa mení aj charakter lavín a tiež zranení.
„V minulosti sa ľudia v lavíne najčastejšie udusili, dnes sú skôr mechanicky poranení, predovšetkým na skalných poliach. Prednosťou lavínového batohu je, že v takýchto prípadoch dokáže človeka v lavíne ochrániť pred poranením na skalách a poškodením krčnej chrbtice. Najideálnejšou výbavou do zimného vysokohorského terénu je preto lavínový vyhľadávač, lavínová sonda, lopatka, prilba a lavínový batoh,“ povedal.
Základné lavínové informácie o počasí, kvalite snehu či snehového profilu lavínoví špecialisti sprístupňujú a každý deň aktualizujú na internetovej stránke Horskej záchrannej služby. Záujem verejnosti o lavínové informácie je vraj veľký. „Ľudia sa prostredníctvom mejlu môžu podeliť o svoje skúsenosti, ak videli lavínu, robili snehový profil alebo vedeli o iných nebezpečných snehových javoch.
Niekedy nás upozorňujú, že sme uviedli väčší lavínový stupeň, aký v skutočnosti bol. Alebo sa sťažujú niektorí chatári, že im vyšším lavínovým stupňom odháňame hostí. Nech sú už odozvy akékoľvek, pre nás je najdôležitejšia bezpečnosť turistov a dostatočná prevencia pred lavínami,“ povedal Milan Lizuch.
Na Slovensku je, podľa odborníkov z lavínovej prevencie, približne štyritisíc lavínových svahov. V stredisku lavínovej prevencie sú piati na všetky slovenské lavínové pohoria, takže je pre nich veľmi náročné obsiahnuť každý kopec či dolinu. Každú informáciu od ľudí si preto veľmi cenia.
Sneh z lavíny sa roztápal tri roky
Marek Biskupič vysvetlil, že niektoré roky sú na lavíny bohatšie, iné chudobnejšie. „Všetky informácie, ktoré získame, si ukladáme do databázy a potom na základe nich robíme medziročné porovnania či dlhodobejšie štatistiky z predchádzajúcich rokov. Podobne evidujeme aj lavínové úrazy a nešťastia.“
Najznámejšou slovenskou lavínovou lokalitou je, podľa neho, nepochybne Žiarska dolina. „Vo väčšom meradle sú to Západné Tatry. Všetko, samozrejme, závisí od podložia na svahoch, či sú tam skaly alebo tráva a tiež od výšky snehovej pokrývky,“ dodal Lizuch.
Pred niekoľkými rokmi lavínoví špecialisti z Jasnej navštívili rakúsku dedinku Galtür, ktorú v roku 1999 zasypala veľká lavína a zahynulo v nej viac ako tridsať ľudí. „Videli sme, ako si obyvatelia dedinku opäť obnovili a ak v nej chceli opäť žiť, museli urobiť aj čosi navyše. Do istej miery obetovali aj vzhľad okolitej krajiny a postavili rôzne protilavínové zábrany, aby sa pred snehovým ničivým živlom mohli aktívne chrániť,“ povedal M. Lizuch.
Podobná katastrofa postihla pred viac ako osemdesiatimi rokmi aj Osadu Rybô v Starých Horách pri Banskej Bystrici. Zo svahov Krížnej sa zrútila obrovská snehová lavína a osadu zasypala. Zahynulo v nej takmer dvadsať ľudí, prevažne detí. Lavína polámala stromy a zničila väčšinu dreveníc. Prekonala 750 výškových metrov a bola dlhá asi štyri kilometre. V niektorých miestach mala hrúbku až 35 metrov. Na jar cez ňu ľudia urobili tunel, aby mohli vyhnať dobytok na pašu. Sneh z lavíny sa roztápal približne tri roky.
Z histórie lavínového výskumu
Na Slovensku sa intenzívnejšie problematikou lavín začali zaoberať lesníci po roku 1924, keď padla lavína zo svahov Krížnej vo Veľkej Fatre.
Jedným z prvých priekopníkov lavínovej problematiky v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol lesný inžinier Bukovčan, ktorý má veľkú zásluhu na vybudovaní protilavínových zábran nad osadou Rybô aj v iných horských oblastiach Slovenska.
V roku 1968 po lavínovej katastrofe na Kubínskej holi padlo rozhodnutie o vybudovaní špecializovaného pracoviska na problematiku lavín pre celé Slovensko. Je ním Stredisko lavínovej prevencie so sídlom v Jasnej.
Ako sa robia testy stability
Existuje niekoľko typov testu stability. Kompresný test sa robí pomocou špeciálnej lavínovej pílky, ktorej súčasťou je aj snehový raster. Odkope sa snehový hranol s rozmermi asi 30 x 35 centimetrov a zo zadnej strany sa nareže. Presne stanovenými údermi rukou, zápästím aj predlaktím, sa hranol zaťažuje. Podľa toho, ako hranol reaguje, treba buď pokojne zapnúť na nohy lyže, alebo radšej vziať nohy na plecia.
Náročnejším, no spoľahlivejším testom stability, je takzvaný zosuvný blok. Tu plochu zaťažuje celý lyžiar, ktorý sa na nej postupne pohupuje a potom skáče. Príprava testu trvá podstatne dlhšie.
„Testy stability sa v posledných rokoch zjednodušili, aby aj laici dokázali posúdiť, či snehová vrstva je, alebo nie je stabilná,“ vysvetlil Filip Kyzek zo Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby v Jasnej.
